ŽENEVA, BRATISLAVA. Ak by to bolo pravda, slávny Higgsov bozón mohol byť v porovnaní s takýmto objavom len zábavnou epizódou v dejinách fyziky.
Minulý rok v decembri totiž dáta z Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) naznačovali, že dva z jeho experimentov môžu pozorovať záhadnú novú časticu - kúsok mikrosveta, ktorý by vybočoval z našej štandardnej fyziky a ktorý by mohol byť bránou k novému vysvetleniu vesmíru.
Nové výsledky z podzemného urýchľovača však nadšenie schladili. Detektory ATLAS aj CMS ukazujú, že stopy boli len obyčajnou štatistickou fluktuáciou, no neznáma častica nejestvuje.
„V dátach z roku 2016 nevidieť žiaden významný exces,“ priznáva podľa magazínu Nature Bruno Lenzi z projektu ATLAS.
Urýchľovač narazil na záhadnú novú časticu, stopu po novej fyzike Čítajte Podobne ako Higgsov bozón
Pôvodné stopy po zrážkach naznačovali, že dosiaľ neznáma častica s hmotnosťou asi 750 GeV sa môže rozpadať na dvojicu fotónov.
Jej existencia by bola vynikajúcou správou: nesedela by totiž do takzvaného štandardného modelu, ktorým fyzici vysvetľujú vesmír okolo nás. Tento model síce dobre funguje, no nezahŕňa napríklad tmavú hmotu alebo gravitáciu. Neznáma častica by tak znamenala vykročenie k novej a úplnejšej fyzike za štandardným modelom.
Spočiatku to vyzeralo nádejne: keď vedci pred pár rokmi narazili na záblesky Higgsovho bozónu, dialo sa to podľa magazínu Science podobne. Tiež si najskôr všimli anomáliu v dátach a častejší rozpad čohosi neznámeho na dvojicu fotónov.
Tým však podobnosť končí.
