BRATISLAVA. Niektoré letné noci sú ako stvorené pre vesmírnu romantiku. Stačí ísť ďalej od mesta a dúfať, že nebude zatiahnutá obloha.
O zvyšok sa každý rok postará meteorický roj Perzeidy. Žiarivé záblesky na nočnej oblohe mnohí považujú za padajúce hviezdy, no ak si pri ich pozorovaní stihli niečo zaželať, pravdepodobne sa im to nesplní.
Perzeidy sú v skutočnosti odpadový materiál kométy 109P/Swift-Tuttle. Tento rok spojila sily s planétou Jupiter a vytvorila na oblohe mimoriadne predstavenie.

Pás meteoroidov
Kométa Swift-Tuttle obehne okolo Slnka raz za 133 rokov. Zároveň patrí k najväčším telesám, ktoré pravidelne preletia okolo Zeme. Naposledy to bolo v roku 1992 a najbližšie sa priblíži až v roku 2126.
Šou Perzeidov nám každý rok zabezpečuje aj keď je od Zeme ďaleko. Pri púti cez slnečnú sústavu totiž za sebou zanecháva malé, väčšinou kamenisté úlomky, ktoré sa odštiepili z jej pevného jadra. Zostáva tak po nej pás meteoroidov rôznych veľkostí - od zrnka piesku až po malý kameň.
Meteoroidy - úlomky vesmírnych telies v slnečnej sústave vo veľkosti od zrnka piesku po väčší kameň.
Meteory - meteroidy, ktoré vleteli do atmosféry Zeme. Vidíme ich vďaka sprievodnému svetelnému úkazu.
Meteority - dostatočne veľké meteory, ktoré prežili let atmosférou a dopadli až na Zem.
Nevidíme ich, kým nevstúpia rýchlosťou 60 kilometrov za sekundu do zemskej atmosféry, kde ako meteory zhoria pri teplotách od 1650 do 5538 stupňov Celzia. Perzeidy sa síce pohybujú 500-krát rýchlejšie ako najrýchlejšie autá na Zemi, no sú príliš malé, aby doleteli až na povrch našej planéty a stali sa z nich meteority.
Žiarivé záblesky sa dajú pozorovať všade na oblohe. Zdanlivo však vystreľujú zo súhvezdia Perzeus, vďaka čomu získali svoje meno. V minulosti ich tiež podľa Astronomického ústavu SAV volali slzy svätého Vavrinca. Katolíci ich považovali za slzy mučeníka, ktorého Rimania upálil v lete na hranici.
Príťažlivý Jupiter
Perzeidy je ľahké si predstaviť ako flotilu malých vesmírnych čiastočiek, ktoré raz do roka priletia na Zem urobiť šou. V skutočnosti je situácia opačná. Naša planéta každý rok pretne nemennú dráhu kométy a vrazí do pásma meteoroidov.
Väčšinou sa atmosféra dotkne iba jeho okrajovej časti. Tento rok však Zem prejde oveľa bližšie k stredu pomyselnej rieky úlomkov kométy. Spôsobil to Jupiter, ktorý sa v roku 2014 priblížil k odpadovému chvostu kométy.
Podľa webu Space.com tým zhustil koncentráciu jednotlivých čiastočiek a posunul ich približne o 1,5 milióna kilometrov bližšie k Zemi. Naša planéta pretne Jupiterom zasiahnutú časť toku úlomkov práve toto leto.
Kým zvyčajne môžu pozorovatelia vidieť približne 80 meteorov za hodinu, tento rok budú žiarivejšie a pri pri dobrých podmienkach sa ich dá za hodinu zachytiť až dvesto.
Vrchol aktivity (najviac meteorov za najkratší čas) bude tento rok v noci z 11. na 12. augusta, približne od polnoci do svitania.
"Zamyslite sa nad týmto. Meteory, ktoré tento rok uvidíte, sú pozostatky zo stoviek až tisíc rokov starých preletov kométy. Precestovali miliardu míľ pred svojím kamikadze do zemskej atmosféry," povedal v tlačovej správe NASA odborník na meteory Bill Cooke.