SME

Záhada ‘mimozemskej superstavby‘ narastá. Ďalší výskum narazil na anomáliu

Nový výskum potvrdzuje záhadné správanie Tabbinej hviezdy. Narazil na ďalšiu anomáliu.

Narazili astronómovia na Dysonovu sféru, obrovskú umelú stavbu? (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

BRATISLAVA. Normálne by to malo vyzerať takto: keď planéta veľkosti Jupitera prejde popred hviezdu ponášajúcu sa na naše Slnko a my sa pozeráme zo správneho miesta, zdanlivá jasnosť hviezdy poklesne zhruba o jedno percento. Keďže planéty okolo svojich hviezd krúžia, bude sa to diať pravidelne.

V skutočnosti sa však stalo nasledujúce. Dáta z vesmírneho observatória Kepler ukázali, že hviezda KIC 8462852 vzdialená takmer 1500 svetelných rokov v súhvezdí Labuť zablikala v nepravidelnej sérii pobliknutí a jej najväčší pokles bol o viac ako dvadsať percent.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na takúto zmenu však potrebujete asi tisíc planét veľkých ako Zem, ktoré by popred svoje materské slnko preleteli naraz.

V roku 2015 sa tak zrodila jedna z najväčších záhad súčasnej astronómie. A keďže jedným z možných vysvetlení je aj existencia ohromnej mimozemskej superstavby, hviezda prezývaná po objaviteľke Tabethe Boyajianovej z Yalovej univerzity Tabbina hviezda sa okamžite stala slávnou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Objavil vesmírny teleskop Kepler mimozemskú stavbu? Čítajte 

Stále čudnejšia

V takýchto prípadoch zvyčajne tajomný príbeh kozmickej anomálie končí.

Na zaujímavé teleso sa zahľadia ďalšie teleskopy i vedecké tímy a väčšie množstvo pozorovaní ukážu prirodzené vysvetlenie - prípadne chybu prístrojov či v spracovaní dát. V prípade Tabbinej hviezdy však každé ďalšie pozorovanie záhadu zväčšuje.

Začiatkom tohto roka astronóm Bradley E. Schaefer z univerzity v Louisiane zverejnil výsledky svojej analýzy starých fotografických platní z archívu Harvardovej univerzity. Ukázali, že hviezda sa správa čudne viac ako sto rokov a jej jasnosť postupne slabne. Paradoxne, ako starnúci žltobiely trpaslík, hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu F by mala žiariť jasnejšie.

Nový výskum teraz Schaeferove tvrdenia potvrdzuje - a prináša ďalšie zvláštne zistenie.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C49FA na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu