BRATISLAVA. Normálne by to malo vyzerať takto: keď planéta veľkosti Jupitera prejde popred hviezdu ponášajúcu sa na naše Slnko a my sa pozeráme zo správneho miesta, zdanlivá jasnosť hviezdy poklesne zhruba o jedno percento. Keďže planéty okolo svojich hviezd krúžia, bude sa to diať pravidelne.
V skutočnosti sa však stalo nasledujúce. Dáta z vesmírneho observatória Kepler ukázali, že hviezda KIC 8462852 vzdialená takmer 1500 svetelných rokov v súhvezdí Labuť zablikala v nepravidelnej sérii pobliknutí a jej najväčší pokles bol o viac ako dvadsať percent.
Na takúto zmenu však potrebujete asi tisíc planét veľkých ako Zem, ktoré by popred svoje materské slnko preleteli naraz.
V roku 2015 sa tak zrodila jedna z najväčších záhad súčasnej astronómie. A keďže jedným z možných vysvetlení je aj existencia ohromnej mimozemskej superstavby, hviezda prezývaná po objaviteľke Tabethe Boyajianovej z Yalovej univerzity Tabbina hviezda sa okamžite stala slávnou.

Stále čudnejšia
V takýchto prípadoch zvyčajne tajomný príbeh kozmickej anomálie končí.
Na zaujímavé teleso sa zahľadia ďalšie teleskopy i vedecké tímy a väčšie množstvo pozorovaní ukážu prirodzené vysvetlenie - prípadne chybu prístrojov či v spracovaní dát. V prípade Tabbinej hviezdy však každé ďalšie pozorovanie záhadu zväčšuje.
Začiatkom tohto roka astronóm Bradley E. Schaefer z univerzity v Louisiane zverejnil výsledky svojej analýzy starých fotografických platní z archívu Harvardovej univerzity. Ukázali, že hviezda sa správa čudne viac ako sto rokov a jej jasnosť postupne slabne. Paradoxne, ako starnúci žltobiely trpaslík, hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu F by mala žiariť jasnejšie.
Nový výskum teraz Schaeferove tvrdenia potvrdzuje - a prináša ďalšie zvláštne zistenie.