TOKIO, BRATISLAVA. Vraví sa, že kam nechodí slnko, tam chodí lekár. Ak budú technológie napredovať čoraz rýchlejším tempom, možno jedného dňa budeme namiesto lekára spomínať v tomto prísloví aj superpočítač.
Watson, umelá inteligencia spoIočnosti IBM, pomohol japonským univerzitným lekárom spresniť diagnózu, aby zachránil život 60-ročnej pacientke. Potreboval iba desať minút na to, aby 20 miliónov štúdií zameraných na rakovinu porovnal s údajmi, ktoré zozbierali lekári pri diagnostike pacientky.
Pomohla pri tom sekvencia genetických zmien, ktorú algoritmy objavili v jednej zo štúdii. Pomohla určiť, že pacientka trpí veľmi zriedkavou formou leukémie, ktorá bola popísaná v jednej z prác. Lekári tak mohli vyladiť liečebný postup, vďaka ktorému pacientke zachránili život.
Lekári pred týmto zvratom postupovali pri liečbe menej účinným spôsobom, ktorý odvodili od nie celkom presnej diagnózy. Keďže išlo o špecifický prípad, nemožno predpokladať že by sa našiel lekár, ktorý by detaily veľmi zriedkavej formy leukémie spoznal.
Tento prípad podľa magazínu Engadget poukazuje na nové možnosti práce s vedeckými poznatkami. IBM Watson v minulosti ukázal ako dokáže so širokou základňou dát riešiť vedomostné kvízy, analýzou kuchárskych receptov z celého sveta vytvoril nové pokrmy, v ktorých skombinoval postupy a skladby surovín v zostavách, aké dovtedy nik nevyskúšal.
Práca s vedeckými materiálmi môže odhaľovať nové súvislosti a vzťahy, vďaka ktorým sa môže posunúť vpred nielen vývoj, ale aj aplikovanie výskumov priamo v živote. Či ide o medicínu, ochranu prírody alebo úžitkovú chémiu, obrovský potenciál počítačov môže z ľudských štúdií vybrať vždy to, čo človeku môže v konkrétnom prípade pomôcť.
