B oli to časy, keď sa ešte pokrok v medicíne posúval nepravidelnými skokmi. Liečilo sa najmä na základe skúseností, odvodených od vedeckých teórií, rozšírené boli infekčné ochorenia a pramálo sa vedelo o ich príčinách i ako ich liečiť.
Napríklad taký syfilis sa pokúšali liečiť toxickými zlúčeninami arzénu.
Práve vtedy sa objavil mladý nemecký lekár Robert Heinrich Herman Koch, ktorý spočiatku študoval prírodné vedy na Univerzite v Göttingene. Po troch semestroch sa však rozhodol zmeniť zameranie - na medicínu.
Základné pravidlá
Robert Koch. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Koch sa rád po práci venoval výskumu. Údajne využíval iba mikroskop, ktorý dostal darom od manželky a niekoľko vlastnoručne vyrobených nástrojov.
Po niekoľkých rokoch sa mu podarilo objaviť spôsob, ako pestovať baktérie na tekutých a pevných pôdach (najviac sa mu osvedčila agárová pôda). Vďaka tomu následne odhalil, že antrax u oviec spôsobuje baktéria, ktorá sa dokáže zmeniť sa na odolné formy prežívajúce aj v extrémnych fyzikálnych podmienkach.
Tieto odolné formy nazval spóry a dokázal, že ak pôvodcu ochorenia vykultivujeme z odobranej vzorky chorého zvieraťa a podáme neimúnnemu, zdravému zvieraťu, objavia sa rovnaké príznaky choroby.
Vo svete vedy a medicíny to bol prelomový objav. Udial sa totiž v čase, keď sa iba začínalo premýšľať o spojení medzi infekčnými ochoreniami a mikroskopickými živými organizmami.
Koch tak odhalil všeobecný princíp všetkých infekčných ochorení, čím zavrhol teórie o ich spontánnom vzniku. Dodnes tento princíp pozostáva zo štyroch pravidiel, ktoré nazývame Kochovými postulátmi.
Hovoria, že mikroskopický organizmus musí byť vždy prítomný v tele chorého pacienta (myslela sa tým konkrétna choroba, napríklad antrax). Mikroskopický organizmus sa musí dať odobrať vo vzorke a vykultivovať na pôde a po tretie, ak sa nové, vykultivované mikroskopické organizmy podajú neimúnnemu zvieraťu, vyvolajú rovnaké príznaky choroby.
Posledný postulát hovorí, že ak odoberieme vzorku od zvieraťa, ktoré sme cielene nakazili, opäť vykultivujeme rovnakého mikroskopického pôvodcu.
Koch a biely mor
Koch aj naďalej pokračoval v bádaní vo svete mikróbov a mikrobiológie. Podarilo sa mu odhaliť bakteriálneho pôvodcu cholery (cestoval pre to do Egypta či Indie) a v osemdesiatych rokoch 19. storočia, keď už pracoval v Berlíne, sa začal zaujímať aj o tuberkulózu.
