BRATISLAVA. Keby ste sa dnes vydali na severozápad Grónska, videli by ste len samý ľad a modrú oblohu. Asi 36 metrov pod nohami sa však ukrýva sieť tunelov, kde kedysi žilo takmer 200 ľudí.
V 60. rokoch by ste tu našli obytné jednotky, divadlo, vedecké laboratóriá, jadrovú elektráreň, kaplnku aj obchody.
Okrem toho by ste však stáli aj nad tisíckami ton nebezpečného rádioaktívneho a chemického odpadu, ktorý tu po sebe zanechali Američania v rámci tajného vojenského projektu. Dúfali, že ho jednoducho ukryje padajúci sneh.
Vďaka klimatickým zmenám sa však nebezpečné látky na dostanú na povrch a do okolia sa môžu začať uvoľňovať už na konci tohto storočia. Naznačuje to nová štúdia uverejnená v žurnále Geophysical Research Letters.
Aké záhady skrývaju roztápajúce sa ľadovce? Čítajte Ľadový červ
Výskumnú stanicu Camp Century v roku 1960 postavila americká armáda. Podľa oficiálnych správ mali v arktických podmienkach testovať stavebné techniky, mobilný nukleárny reaktor ale aj výdrž vojakov. Skutočný cieľ Američanov bol však úplne iný. Dánska vláda, ktorá vtedy spravovala územie Grónska, o ňom netušila.
Napriek tomu, že druhá svetová vojna skončila, vzťahy medzi Ruskom a USA zostali napäté. Obe veľmoci si chceli dokazovať svoju silu, aj preto postavili Američania v Grónsku Camp Century, ktorý bol len zásterkou pre tajný projekt "Iceworm". V rámci neho chceli pod ľadom umiestniť balistické rakety, ktorými by mohli v prípade potreby ostreľovať Rusov.
Vzorky ľadovcov však ukázali, že projekt by neprežil. Ľadovec sa pohyboval tak rýchlo, že by tunely aj plánované odpaľovacie rampy zničil do dvoch rokov. V roku 1965 zariadenie evakuovali, o rok neskôr zrušili oba projekty a odstránili z miesta mobilný jadrový reaktor.
Američania potom za sebou zavreli dvere a dúfali, že všetko, čo na mieste nechali, na desaťtisíce rokov ukryje padajúci sneh, hovorí pre web Climate Central autor novej štúdie, glaciológ William Colgan. Odhaduje, že 36 metrov pod ľadom sa nachádza deväť tisíc ton materiálu, ktorý sa rozprestiera na ploche 71-tisíc metrov štvorcových.
Nachádzajú sa tu budovy či koľajnice, ale aj tanky s palivovou naftou, rádioaktívna chladiaca tekutina a zrejme aj neznáme množstvo polychlórovaných bifenylov (PCB).
Prenosná jadrová elektráreň v Camp Century. (zdroj: US Army)Kto ho odprace?
Práve PCB sú pre životné prostredie najväčším problémom. V prírode sa nerozkladajú a zvyknú sa hromadiť najmä v studených podmienkach. Pod ľadovou prikrývkou doslova len čakajú na vodu z roztopených ľadovcov, ktorá by ich spláchla do pobrežných vôd, odkiaľ by sa dostali do potravinového reťazca.
Aj malé dávky PCB môžu spôsobiť poškodenie pečene či poruchy neurologického a endokrinného systému alebo poruchy intelektu.
Od roku 2007 do 2011 strácalo Grónsko zo svojej ľadovej pokrývky ročne 260 miliárd ton ľadu. Ak budú ľudia generovať skleníkové plyny rovnakým tempom ako doteraz, Colgan a jeho kolegovia sa obávajú, že roztopené ľadovce sa dostanú na miesto Camp Century skôr ako pred rokom 2090.
"Táto štúdia vyvoláva dôležitú otázku, ako môže zmena klímy do životného prostredia uvoľniť nebezpečné a toxické odpady, o ktorých sme si mysleli, že sú stabilne izolované," hovorí pre Climate Central enivronmentalista Daniel Hirsch, ktorý nebol súčasťou štúdie.
S odpadom, ktorý sa ukrýva pod ľadom sa zatiaľ nedá nič robiť. Podľa autorov štúdie je nutné počkať, kým sa aspoň trochu odkryje. Aj tak však nie je úplne jasné, kto sa má postarať o jeho odpratanie. Camp Century síce prevádzkovali Američania, no vznikol pod záštitou Dánskej vlády. V súčasnosti však svoje územie spravuje Grónsko samé.
