
Označme si sedem dní v týždni siedmimi písmenami: A, B, C, D, E, F, G. Nezáleží na tom, aký konkrétny dátum prináleží jednotlivým dňom v týždni.
Mesiace s 31 dňami majú v tomto prípade 4 celé týždne a tri extra dni, mesiace s 30 dňami majú 4 celé týždne a dva extra dni. Február má 4 celé týždne a v prestupnom roku 4 celé týždne a jeden extra deň.
Vyberme si teda obdobie siedmich po sebe idúcich dní v januári, ktoré označíme ABCDEFG - napríklad 6., 7., 8., 9., 10., 11., a 12. január.
Keďže január má 31 dní, vo februári vyjdú vybrané dátumy na dni, ktoré sú o tri posunuté oproti januáru. 6., 7., 8., 9., 10., 11., a 12. februrár tak vieme zaznačiť ako EFGABCD.
Takže ak naše januárové dni začínali nedeľou a končili sobotou, vo februári začnú štvrtok a skončia stredou. Ak sa nejedná o prestupný rok, v marci budú rovnaké (február nemá extra deň), teda EFGABCD.
Marec má 31 dní, takže v apríli sa naše dni opäť o tri posunú a vieme ich zapísať ako BCDEFGA.
Ak takto zapíšeme celý rok dostaneme takúto tabuľku:
Január _ ABCDEFG Máj _ GABCDEF September _ CDEFGAB
Február _ EFGABCD Jún _ DEFGABC Október _ ABCDEFG
Marec _ EFGABCD Júl _ BCDEFGA November _ EFGABCD
Apríl _ BCDEFGA August _ FGABCDE December _ CDEFGAB
Ak sa pozrieme na prvé písmeno každého mesiaca, vidíme, že písmeno E sa objavuje najčastejšie, presne trikrát. Podobný vzorec si môžeme všimnúť aj pri všetkých ostatných písmenách - pri druhom písmene je to napríklad F.
Nech už je piatok trinásteho akékoľvek písmeno, počas jedného kalendárneho roku tak môže nastať maximálne trikrát.
Ak si urobíte tabuľku aj pre prestupný rok, dostanete rovnaký výsledok.