BRATISLAVA. Nové čipy majú sledovať, ako sa v tele mení cukrová zložka na povrchu bielkovín. Tieto zmeny totiž sprevádzajú patologické zmeny v organizme, napríklad nádorové ochorenia. Vyvíjajú ich vedci zo Slovenskej akadémie vied.
Vedecké tímy pracujú pod vedením Jaroslava Katrlíka z Chemického ústavu SAV. V rámci projektu Bioglyco sa venujú zmenám pri rakovine hrubého čreva, prostaty a začínajú skúmať tento jav aj pri rakovine prsníka.
Nastavenie citlivosti
"Detekcia zmien v štruktúre cukrov má veľký význam pri výskume samotného ochorenia a jeho diagnostike či terapii. Okrem rakoviny sa tento jav spája aj s autoimunitnými ochoreniami, cukrovkou či Alzheimerovou chorobou,“ hovorí riešiteľ projektu Bioglyco Katrlík.
Najväčšou výzvou je pre vedcov správne nastaviť citlivosť biočipov. Mnohé z proteínov, ktoré sledujú, majú totiž vo vzorkách od pacientov príliš nízku koncentráciu.
Sledovanie zmien pomocou biočipov môže podľa vedcov pomôcť aj pri prognóze ochorenia, keďže nesignalizujú len prítomnosť choroby, ale aj jej štádium. Informácie z biočipu môžu tiež pomôcť včas zistiť, či aktuálna liečba pacientovi zabrala alebo sa jeho stav zhoršuje.
Je to práca navyše
Vedci v rámci výskumu spolupracujú s klinickým pracoviskom v srbskom Belehrade a začínajú aj spoluprácu s fakultnou nemocnicou na Slovensku.
"Klinické pracoviská nám dodávajú vzorky a s lekármi vieme konzultovať naše zistenia či porovnať ich s aktuálnym stavom pacienta. Pre lekárov ide o prácu navyše, spoločne však veríme, že je užitočná pre všetkých,“ vysvetľuje Katrlík.
Hlavným riešiteľom projektu Bioglyco je Chemický ústav SAV. Na projekte sa podieľa aj Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV a Ústav polymérov SAV.
