Evolúcia nastavila náš organizmus na pravidelné striedanie dňa a noci. Výsledkom je, že počas 24 hodín kolíše úroveň niektorých hormónov. Napríklad rastový hormón je aktívnejší v noci, v kôre nadobličiek nastáva špička pred zobudením.
Podobne sa počas dňa a noci mení aktivita génov, ktoré riadia metabolizmus aj činnosť jednotlivých orgánov.
Čo je však azda najdôležitejšie: striedanie dňa a noci, takzvaný cirkadiánny cyklus, významne ovplyvňuje aj spôsob, akým sa delia bunky. Ak sa tento cyklus naruší, môže zvýšiť riziko rakoviny.
Tento problém skúmal biologický tím zložený prevažne z vedcov Massachusettskej technickej univerzity (MIT). Ako to funguje pri rakovine pľúc, ukázala štúdia tímu publikovaná v odbornom časopise Cell Metabolism.
Už vieme, prečo sa slnečnice otáčajú za Slnkom Čítajte Riadiace centrum
Riadiace centrum procesov prebiehajúcich pri striedaní dňa a noci zvykneme laicky označovať biologické hodiny. Ukrýva ich malá oblasť mozgu odborne nazývaná hypothalamické suprachiasmatické jadro. O situácii vonku dostávajú signály z očnej sietnice. Potom s pomocou hormónov a iných signálnych molekúl organizmu oznamujú, na ktorú činnosť sa podľa denného či nočného obdobia treba nastaviť.
Pokaziť biologické hodiny, ktoré nám do hlavy zabudovala príroda, nie je také jednoduché. Ak sa zle vyspíte jednu noc na novom mieste, ešte to nič neznamená. Môže to byť iba nedávno opísaný „efekt prvej noci“, pri ktorej zostáva časť mozgu bdelá, aby kontrolovala udalosti v neznámom prostredí.
Ako však ukázali mnohé štúdie, problém nastáva napríklad pri dlhodobej práci na zmeny. Keďže biologické hodiny nevedia zapnúť „nočné“ gény vo dne a naopak, rastie tým riziko mnohých ochorení vrátane cukrokvy a nadváhy, no aj toho najobávanejšieho – vzniku zhubných nádorov.
