SME
Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky

Pokazené biologické hodiny môžu spôsobiť aj rakovinu

Americkí vedci preskúmali dôležité gény, spojené so striedaním dňa a noci

Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Evolúcia nastavila náš organizmus na pravidelné striedanie dňa a noci. Výsledkom je, že počas 24 hodín kolíše úroveň niektorých hormónov. Napríklad rastový hormón je aktívnejší v noci, v kôre nadobličiek nastáva špička pred zobudením.

Podobne sa počas dňa a noci mení aktivita génov, ktoré riadia metabolizmus aj činnosť jednotlivých orgánov.

Čo je však azda najdôležitejšie: striedanie dňa a noci, takzvaný cirkadiánny cyklus, významne ovplyvňuje aj spôsob, akým sa delia bunky. Ak sa tento cyklus naruší, môže zvýšiť riziko rakoviny.

Tento problém skúmal biologický tím zložený prevažne z vedcov Massachusettskej technickej univerzity (MIT). Ako to funguje pri rakovine pľúc, ukázala štúdia tímu publikovaná v odbornom časopise Cell Metabolism.

Prečítajte si tiež: Už vieme, prečo sa slnečnice otáčajú za Slnkom Čítajte 

Riadiace centrum

Riadiace centrum procesov prebiehajúcich pri striedaní dňa a noci zvykneme laicky označovať biologické hodiny. Ukrýva ich malá oblasť mozgu odborne nazývaná hypothalamické suprachiasmatické jadro. O situácii vonku dostávajú signály z očnej sietnice. Potom s pomocou hormónov a iných signálnych molekúl organizmu oznamujú, na ktorú činnosť sa podľa denného či nočného obdobia treba nastaviť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pokaziť biologické hodiny, ktoré nám do hlavy zabudovala príroda, nie je také jednoduché. Ak sa zle vyspíte jednu noc na novom mieste, ešte to nič neznamená. Môže to byť iba nedávno opísaný „efekt prvej noci“, pri ktorej zostáva časť mozgu bdelá, aby kontrolovala udalosti v neznámom prostredí.

Ako však ukázali mnohé štúdie, problém nastáva napríklad pri dlhodobej práci na zmeny. Keďže biologické hodiny nevedia zapnúť „nočné“ gény vo dne a naopak, rastie tým riziko mnohých ochorení vrátane cukrokvy a nadváhy, no aj toho najobávanejšieho – vzniku zhubných nádorov.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C49C4 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M49C4 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Francis Fukuyama.

Hlavná myšlienka konca dejín platí dodnes, hovorí americký politológ.


10. jún
Matúš Krčmárik.

Kazateľ konca dejín si za ideou stojí.


10. jún
Christian Eriksen.

Zápas EURO 2020 prerušili, po dohode oboch tímov sa zápas dohral.


Sportnet 9 h

Takýto drastický záver školského roka sme si mohli odpustiť.


11. jún

Neprehliadnite tiež

Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad správ.


a 2 ďalší 20 h