Máte ako vesmírny konštruktér obľúbenú vesmírnu loď?
„Momentálne asi Rosettu (smiech). Pracoval som na mnohých vesmírnych misiách, ale Rosetta je z nich najprestížnejšia, najúspešnejšia a najpopulárnejšia.“
Ako ste sa k tejto misii dostali?
„Podarilo sa mi dostať na prípravu misie Mars-96, vtedy ešte pod menom Mars-94. Išlo o ruskú sondu s bohatou medzinárodnou účasťou a ja som tiež pracoval na jednom prístroji. Aby sme viacerí nerobili rôzne drobné aparatúry, Rusi nás dali dokopy s niektorými západnými pracoviskami, aby sme spoločne urobili jednu, ale poriadnu. S kolegami sme sa dostali do tímu s Írmi, Nemcami, Čechmi a Maďarmi a vyrobili aparatúru SLED-2.“
Tam ste získali kontakty?
„Ako mladého inžniera ma veľmi inšpirovalo, že robím niečo, čo poletí na Mars a pracoval som preto veľmi poctivo a zodpovedne. Sonda nakoniec na Mars nedoletela, pretože zlyhal raketový motor.
Naša aparatúra bola v poriadku a so zahraničnými kolegami sme zostali v kontakte. Írsko potom ako riadny člen Európskej vesmírnej agentúry získalo zákazku na stavbu komunikačného systému ESS pre Rosettu. Oslovili aj mňa, či na tom nechcem spolupracovať.“

Takže ste pomohli vyrobiť komunikačný systém ESS medzi sondou Rosetta a modulom Philae.
„Áno, presne ten, ktorý minulý týždeň už definitívne vypli. Dovtedy ešte načúval, aj keď bola mizivá nádej, že sa Philae ešte ozve. Dalo by sa to prirovnať k WiFi routeru. Philae bol ako vzdialený notebook a ESS bol router, ktorý čakal na spojenie.
Rosetta je už od Slnka vzdialená 530 miliónov kilometrov a už jej rýchlo ubúda slnečná energia. Aj keď ESS má spotrebu iba niekoľko wattov, usúdili, že už nemá zmysel ponechávať ho v prevádzke.
Napokon, celá misia sa už aj tak chýli k záveru. „Grand finale“ je naplánovaný na 30. september, keď Rosetta kontrolovane narazí do kométy. Tým sa s ňou pravdepodobne defintívne stratí spojenie, avšak ešte predtým očakávame veľmi zaujímavé zábery povrchu kométy s vysokým rozlíšením z malých vzdialeností. Možno sa podarí aj zachytiť aj spiaci Philae.“

Aké je to, čakať desať rokov na výsledky svojej práce?
„Pre mňa to bolo dokonca dvanásť rokov – od skončenia práce po pristátie na kométe. Systém ESS ale fungoval aj po ceste. Napríklad pri gravitačných asistenciách. Z preletu okolo Marsu je pekná fotografia solárneho panelu Rosetty s Marsom na pozadí. Odfotil ju Philae, ktorý poslal dáta hlavnej sonde práve cez ESS. Bol to taký prvý signál, že systém dobre funguje.“

Posielali vám z riadiaceho centra pravidelné novinky, alebo ste sa ich dozvedali z médií?
„Nedá sa povedať, že by som hral nejakú významnú úlohu počas letu. Ak počas vesmírnej misie všetko dobre funguje, tak na vás aj zabudnú, keď sú problémy, tak sa ozývajú, či neviem, čo s tým. ESS fungoval bezchybne až do nedávneho vypnutia. Kolega strážil referenčný model. Rosetta je totiž aj na Zemi – rovnaká sonda, ktorá neletela a na ktorej sa robia cvičenia, tréningy a skúšky systémov, aby sa to mohlo porovnávať, ak by boli nejaké problémy.“
Na čo si treba dať pri prípravách pozor, aby sonda vydržala desaťročnú cestu vesmírom?