BRATISLAVA. Predstava inteligentnej mimozemskej civilizácie nás fascinuje a straší zároveň. Zatiaľ sa nám však iný vesmírny život nepodarilo nájsť. Aj keď určite nie preto, že by sme sa málo snažili.
Vedcom sa podarilo nájsť podklady k novej teórií, ktorá by obhájila náš doterajší neúspech v pátraní: Čo keď problém nie je kde hľadáme, ale kedy?
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Journal of Cosmology and Astroparticle predpokladá, že život dokáže vzniknúť aj pri oveľa menšej hviezde, akou je naše slnko.
„Je prirodzené myslieť si, že sme najbežnejšia forma života, inú jednoducho ani nepoznáme. Preto predpokladáme, že život môže najskôr vzniknúť pri hviezde, ktorá bude podobná nášmu slnku“, povedal pre Gizmodo vedúci výskumu z Harvardovej univerzity Avi Loeb.
Nízkohmotnostné hviezdy
Tieto hviezdy sú oveľa menšie a slabšie ako slnko. Sú však oveľa bežnejšie a vyžarujú dostatok svetla, aby sa v ich blízkosti vytvorili obývateľné zóny s vhodnou klímou pre vodu v tekutom skupenstve. Pre ich nízky výkon by však proces formovania živých organizmov trval podstatne dlhšie.
Na základe tejto teórie vedci zistili, že je oveľa pravdepodobnejšie, že život na týchto planétach vznikne v ďalekej budúcnosti. Šance objavenia života je tak tisíckrát menšia teraz ako o kvintilión rokov (za jednotkou si predstavte 30 núl).
Výnimoční alebo typickí
Je teda možné, že v porovnaní so zvyšok galaxie vznikol život na našej planéte predčasne - napriek tomu, že naša planéta má iba štyri a pol miliardy rokov.
Druhé vysvetlenie, ktoré sa vedcom zdá pravdepodobnejšie je, že planéty v okolí menších hviezd nemajú vhodné podmienky. Obývateľné zóny okolo týchto drobných sĺnk sú oveľa menšie a vo väčšej blízkosti, kde sú planéty vystavené nebezpečnému slnečnému žiareniu.
Otázkou teda ostáva, či sme výnimoční a vyvinuli sme sa predčasne ako prví, alebo sme prototypom života v vesmíre.
