BRATISLAVA. Niekedy sa označuje ako spiaca zem. Je obrovská, takmer neobývaná a chladná. V zamrznutých pôdach na Sibíri však spala aj dlho zabudnutá baktéria.
Po 75 rokoch sa bacillus anthracis opäť prebudila. Môžu za to rekordné vlny horúčav, ktoré už minulý mesiac zasiahli niektoré časti Sibíri. Na niektorých miestach boli teploty vyššie až o desať stupňov oproti priemerným teplotám v tomto ročnom období.
Ochorenie, ktoré baktéria spôsobila v ruskom Jamalsku, od minulého týždňa spôsobilo smrť jedného človeka, niekoľkí sú nakazení. Zomrelo tiež viac ako 1200 sobov.
V Rusku zažívajú prvé prípady antraxu od roku 1941.

Obálky s práškom
Keď sa povie antrax, väčšina ľudí si dnes predstaví obálky s bielym práškom a biologické zbrane. Antrax však nevymysleli ľudia. A to, čo sa teraz šíri naprieč Sibírou, neprišlo v obálke.
Infekčné ochorenie slezinová sneť, nazývané tiež antrax, spôsobuje baktéria bacillus anthracis. Prirodzene sa nachádza v pôde a zvyčajne napáda hospodárske zvieratá, niekedy aj ľudí. Do dvadsiateho storočia, keď ľudia vyvinuli účinné antibiotiká, zabíjala ročne stovky tisíc zvierat aj ľudí.
Baktéria prežíva v pôde vo forme spórov – dehydrovaných buniek s hrubými stenami. Neaktívna môže byť aj roky. Prežije vysoké teploty, suchá, mraz, nezničí ju ani 95-percentný etanol. Aj pre tieto vlastnosti sa antrax používal ako biologická zbraň.