Dolný záber marťanskej rokliny spojený s dátami o mineralogickom zložení odhalil, že ich nevytvorila tečúca voda. (zdroj: NASA/JPL-Caltech/UA/JHUAPL)BRATISLAVA. Každá roklina na Marse musí mať tri základné vlastnosti: výklenok na vrchole, kanál a spádovisko vytvorené z materiálu uloženého na dne. Na Marse sú ich tisícky, vyskytujú sa však len na niektorých miestach. Na každej pologuli sú bližšie k pólom, no viac ich nájdeme na tej južnej.
Práve pre ich tvar, vlastnosti a polohu na planéte si mnohí vedci mysleli, že ich vytvorila tečúca voda. Nová štúdia z magazínu Geophysical Research Letters naznačuje, že to tak nebolo.
Rokliny vznikli len v nedávnej histórii planéty, sú veľmi mladé. Ak by ich vytvorila tečúca voda, znamenalo by to, že musela byť na Marse len nedávno. Fyzici z univerzity Johnsa Hopkinsa preto začali študovať dáta z viac ako sto marťanských roklín.
"Mnohé výskumné tímy v posledných rokoch dokázali, že v roklinách dochádza k sezónnym javom - predovšetkým na južnej pologuli - predpokladali, že ich spôsoboval tuhý oxid uhličitý. No objavili sa aj názory, že za týmto mechanizmom bola tečúca voda," povedal v tlačovej správe NASA autor štúdie Jorge Núñez.
So svojím tímom sa preto rozhodli pozrieť na minerálne zloženie roklín. Neobjavili v ňom žiadne dôkazy o kvapalnej vode, či jej vedľajších produktoch. Pomocou záberov zo spektrometra CRISM odhalili, že rokliny vytvorilo neustále zamŕzanie a topenie suchého ľadu - pevnej formy oxidu uhličitého.
DOI: 10.1002/2016GL068956
