V stratosfére sa deje niečo zvláštne. Hrozí vážne ochladenie?

Silnejúci skleníkový efekt ovplyvňuje aj teploty v stratosfére. Tá sa však ochladzuje.

Ilustračné foto. (Zdroj: STSProject/SME)

T o tvrdenie znie jednoducho: v posledných rokoch údajne klesá teplota v atmosfére vo výškach od 10 do 15 kilometrov.

Za posledných 10 až 30 rokov sa vraj v týchto výškach teplota atmosféry znižuje a tento mrazivý vzduch údajne môže spôsobiť pohromu, ak klesne na Zem.

Ako to teda je?

Faktom naozaj je, že atmosféra vo výškach nad 10 až 12 kilometrov – v miernych šírkach už ide o stratosféru – sa v období posledných 30 rokov významne ochladzuje, a čím vyššie stúpame, tým je tento pokles razantnejší.

Výskum v posledných rokoch čoraz častejšie prichádza k záverom, že za podstatnou časťou tohto ochladzovania stojí silnejúci skleníkový efekt atmosféry, spôsobený rastúcou koncentráciou skleníkových plynov v nižšie ležiacej troposfére.

Druhým faktorom je deštrukcia stratosférického ozónu, obmedzujúca sa však len na polárne oblasti nad Antarktídou a v menšej miere aj Arktídou.

Plyny v atmosfére

Hoci je fyzika vysvetľujúca účinok zosilneného skleníkového efektu trochu zložitejšia, zjednodušene môžeme povedať, že sa zintenzívňuje zachytávanie tepla už v samotnej troposfére.

Má to na svedomí vyššia koncentrácia oxidu uhličitého a iných radiačne aktívnych plynov, zachytávajúcich teplo vyžarované zemským povrchom.

Čím je teda týchto plynov v atmosfére viac, tým lepšie bránia úniku tepla zo Zeme.

Tepelné žiarenie s vlnovými dĺžkami okolo 15 μm, ktoré by sa za normálnych okolností šírilo do vyšších atmosférických hladín, sa tak do stratosféry dostáva v čoraz menších množstvách.

Prejavuje sa to najmä tým, že vrstvy atmosféry sa do výšky približne šesť kilometrov rýchlo otepľujú, zatiaľ čo vrstvy nad touto hranicou sa ochladzujú.

Nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že vrstva vo výške približne šesť kilometrov sa nachádza v stave tzv. termodynamickej rovnováhy, čo znamená, že sa vplyvom silnejšieho skleníkového efektu neohrieva, ani neochladzuje.

Aké je to ochladzovanie?

Priame merania pomocou meteorologických rádiosond, ako aj družicové merania potvrdzujú, že sa od roku 1979 napríklad spodná stratosféra, siahajúca od 11 do 25 kilometrov, ochladzovala o približne 0,5 až 0,7 °C za desaťročie (prízemná troposféra sa, naopak, za rovnaký čas otepľovala rýchlosťou o 0,2 až 0,4 °C).

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prokurátor: Pri Weissovi nezvládli policajti ani základné úkony

Futbalista by sa mal podľa prokurátora správať uvedomelejšie. Jedno z dievčat vypovedalo, že si policajnú kontrolu ani nevšimlo.

DOMOV

Prieskum Polisu: Do parlamentu by prešlo až deväť strán

Súčasná vládna koalícia by získala iba 65 mandátov.

Neprehliadnite tiež

Google spúšťa bezplatné autonómne taxi, chce spätnú väzbu od rodín

Zbaviť sa auta a cestovať taxíkom? Autonómne technológie môžu byť prínosom.

Veľké finále sa začalo. Sonda Cassini sa prvýkrát vnorila medzi prstence a Saturn

Sonda začína finále nabité vedou, nakoniec zhorí ako meteoroid.

Slováci pomáhajú hľadať pôvod záhadných častíc, ktoré môžu popierať Einsteina

Balón NASA vyniesol do stratosféry Zeme testovací experiment EUSO.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop