T o tvrdenie znie jednoducho: v posledných rokoch údajne klesá teplota v atmosfére vo výškach od 10 do 15 kilometrov.
Za posledných 10 až 30 rokov sa vraj v týchto výškach teplota atmosféry znižuje a tento mrazivý vzduch údajne môže spôsobiť pohromu, ak klesne na Zem.
Ako to teda je?
Faktom naozaj je, že atmosféra vo výškach nad 10 až 12 kilometrov – v miernych šírkach už ide o stratosféru – sa v období posledných 30 rokov významne ochladzuje, a čím vyššie stúpame, tým je tento pokles razantnejší.
Výskum v posledných rokoch čoraz častejšie prichádza k záverom, že za podstatnou časťou tohto ochladzovania stojí silnejúci skleníkový efekt atmosféry, spôsobený rastúcou koncentráciou skleníkových plynov v nižšie ležiacej troposfére.
Druhým faktorom je deštrukcia stratosférického ozónu, obmedzujúca sa však len na polárne oblasti nad Antarktídou a v menšej miere aj Arktídou.
Plyny v atmosfére
Hoci je fyzika vysvetľujúca účinok zosilneného skleníkového efektu trochu zložitejšia, zjednodušene môžeme povedať, že sa zintenzívňuje zachytávanie tepla už v samotnej troposfére.
Má to na svedomí vyššia koncentrácia oxidu uhličitého a iných radiačne aktívnych plynov, zachytávajúcich teplo vyžarované zemským povrchom.
Čím je teda týchto plynov v atmosfére viac, tým lepšie bránia úniku tepla zo Zeme.
Tepelné žiarenie s vlnovými dĺžkami okolo 15 μm, ktoré by sa za normálnych okolností šírilo do vyšších atmosférických hladín, sa tak do stratosféry dostáva v čoraz menších množstvách.
Prejavuje sa to najmä tým, že vrstvy atmosféry sa do výšky približne šesť kilometrov rýchlo otepľujú, zatiaľ čo vrstvy nad touto hranicou sa ochladzujú.
Nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že vrstva vo výške približne šesť kilometrov sa nachádza v stave tzv. termodynamickej rovnováhy, čo znamená, že sa vplyvom silnejšieho skleníkového efektu neohrieva, ani neochladzuje.
Aké je to ochladzovanie?
Priame merania pomocou meteorologických rádiosond, ako aj družicové merania potvrdzujú, že sa od roku 1979 napríklad spodná stratosféra, siahajúca od 11 do 25 kilometrov, ochladzovala o približne 0,5 až 0,7 °C za desaťročie (prízemná troposféra sa, naopak, za rovnaký čas otepľovala rýchlosťou o 0,2 až 0,4 °C).
