Ľudstvo ohrozuje Zem, ničí rozmanitosť na planéte

Zažívame radikálny pokles početnosti a rôznorodosti života. Dôvodom vymierania je ľudská činnosť.

Vymieranie života na planéte pripomínajú rôzne akcie po celom svete. (Zdroj: SITA/AP)

Ž ivot na našej planéte existuje viac ako štyri miliardy rokov. Ak vtesnáme históriu Zeme do 24 hodín, moderná civilizácia existuje iba štyri sekundy.

Tento krátky čas však stačil, aby sme po sebe zanechali nezmazateľnú stopu na desiatky tisíc rokov.

Jedna z týchto stôp sa prejavuje v podobe veľkého poklesu početnosti a rozmanitosti života. Vedci v doteraz najkomplexnejšej a najdetailnejšej štúdii zistili, aký je rozsah zmien biodiverzity na kontinentoch. Zároveň dochádza aj k rýchlemu poklesu početnosti živočíchov.

Veľké problémy

Ak chcete správne fungujúci ekosystém, potrebujete prítomnosť rastlín aj živočíchov. Všeobecne platí, že najcennejšie, najproduktívnejšie a zároveň aj najzraniteľnejšie sú miesta s vysokým počtom biologických druhov - napríklad tropické dažďové lesy.

Nenájdete tu vedľa seba dva stromy rovnakého druhu a ak by ste pozbierali všetok hmyz z jedného stromu, s istotou objavíte niekoľko nových, doposiaľ neopísaných druhov.

Populárna predstava ľudí, že medzi najohrozenejšie ekosystémy patria práve dažďové lesy v trópoch, však nie je celkom správna. Na kontinentoch je množstvo iných cenných a menej rozľahlých ekosystémov, kde nezvratné zmeny prebiehajú rýchlejšie alebo ich ľudia už dávno pozmenili na svoje potreby.

Nová štúdia v časopise Science ukázala, že rozmanitosť rastlín a živočíchov sa priblížila nebezpečne nízko na viac ako polovici kontinentov.

Medzinárodný tím analyzoval takmer dva milióny údajov z viac ako 39-tisíc lokalít na Zemi s rozlohou jedného štvorcového kilometra.

Bezpečný limit, keď pokles biodiverzity nezanecháva trvalé stopy na službách ekosystémov, bol prekročený na viac ako 58 percentách plochy kontinentov.

Limit stanovili vedci na základe predošlých výskumov. V prípade, že druhová rozmanitosť klesne o viac ako desať percent, ohrozená býva schopnosť správneho fungovania celého ekosystému. Ide o negatívny trend, ktorý podľa spoluautora štúdie Andyho Purvisa z Prírodovedeckého múzea možno prirovnať k ekologickej rulete.

Nielenže svet stráca jedinečné a nenahraditeľné druhy rastlín a živočíchov. V konečnom dôsledku sa zahrávame aj s rizikom, že nebudeme schopní nasýtiť všetkých ľudí nielen prakticky, ale ani teoreticky, varuje aj hlavný autor štúdie Tim Newbold.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Američania spozorneli. Slovenské kosatce sú hodné Oscara

Babičkina čipka, Zlatovláska či Bratislavský princ nie sú názvy rozprávok, ale originálne odrody irisov a gladiol, ktoré získali prestížne svetové ocenenia.

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

TECH

Pozerať ale, nedotýkať sa. Pľuzgiernik je náš najjedovatejší chrobák

O prvé miesto sa delí so svojimi príbuznými.

Neprehliadnite tiež

Zástera z ľudských kostí či Everest zo vzduchu. Briti ukázali prvé zábery tibetskej kultúry

Niektoré zábery boli sto rokov ukryté pred verejnosťou. Najväčšia zbierka sa teraz dostáva na internet.

Drobné prepeličky môžu pomáhať v boji proti rakovine

Vedecký výskum na zvieratách vždy bol a aj bude otázkou rôznych názorov. Výskum na vtáčích vajciach a embryách však prináša nové rozmery.

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory. Jedným z nich je aj bioinformatika.

TECH_FM

Odhalili, prečo sú veľryby také obrovské

Gigantizmus veľrýb bol dlho záhadou. Už nie je.