SME
Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Ľudstvo ohrozuje Zem, ničí rozmanitosť na planéte

Zažívame radikálny pokles početnosti a rôznorodosti života. Dôvodom vymierania je ľudská činnosť.

Vymieranie života na planéte pripomínajú rôzne akcie po celom svete. (Zdroj: SITA/AP)

Ž ivot na našej planéte existuje viac ako štyri miliardy rokov. Ak vtesnáme históriu Zeme do 24 hodín, moderná civilizácia existuje iba štyri sekundy.

Tento krátky čas však stačil, aby sme po sebe zanechali nezmazateľnú stopu na desiatky tisíc rokov.

Jedna z týchto stôp sa prejavuje v podobe veľkého poklesu početnosti a rozmanitosti života. Vedci v doteraz najkomplexnejšej a najdetailnejšej štúdii zistili, aký je rozsah zmien biodiverzity na kontinentoch. Zároveň dochádza aj k rýchlemu poklesu početnosti živočíchov.

Veľké problémy

Ak chcete správne fungujúci ekosystém, potrebujete prítomnosť rastlín aj živočíchov. Všeobecne platí, že najcennejšie, najproduktívnejšie a zároveň aj najzraniteľnejšie sú miesta s vysokým počtom biologických druhov - napríklad tropické dažďové lesy.

Nenájdete tu vedľa seba dva stromy rovnakého druhu a ak by ste pozbierali všetok hmyz z jedného stromu, s istotou objavíte niekoľko nových, doposiaľ neopísaných druhov.

Populárna predstava ľudí, že medzi najohrozenejšie ekosystémy patria práve dažďové lesy v trópoch, však nie je celkom správna. Na kontinentoch je množstvo iných cenných a menej rozľahlých ekosystémov, kde nezvratné zmeny prebiehajú rýchlejšie alebo ich ľudia už dávno pozmenili na svoje potreby.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nová štúdia v časopise Science ukázala, že rozmanitosť rastlín a živočíchov sa priblížila nebezpečne nízko na viac ako polovici kontinentov.

Medzinárodný tím analyzoval takmer dva milióny údajov z viac ako 39-tisíc lokalít na Zemi s rozlohou jedného štvorcového kilometra.

Bezpečný limit, keď pokles biodiverzity nezanecháva trvalé stopy na službách ekosystémov, bol prekročený na viac ako 58 percentách plochy kontinentov.

Limit stanovili vedci na základe predošlých výskumov. V prípade, že druhová rozmanitosť klesne o viac ako desať percent, ohrozená býva schopnosť správneho fungovania celého ekosystému. Ide o negatívny trend, ktorý podľa spoluautora štúdie Andyho Purvisa z Prírodovedeckého múzea možno prirovnať k ekologickej rulete.

Nielenže svet stráca jedinečné a nenahraditeľné druhy rastlín a živočíchov. V konečnom dôsledku sa zahrávame aj s rizikom, že nebudeme schopní nasýtiť všetkých ľudí nielen prakticky, ale ani teoreticky, varuje aj hlavný autor štúdie Tim Newbold.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Grigorij Mesežnikov.

Vládnuť s fašistami v koalícii nechcú.


13 h
Momentka zo zápasu Slovensko - Kanada na MS do 20 rokov 2022, v popredí Rayen Petrovický.

Pravda je niekedy krutá, vravel tréner Feneš po debakli od Kanady.


Šimon Čop 2 h
Prešovská nemocnica.

Na zlé zaobchádzanie s rómskymi ženami poukazujú organizácie už dvadsať rokov.


14 h
Sankcie na Rusko boli uvalené v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 4 h

Neprehliadnite tiež

Šéf Facebooku Mark Zuckerberg.

Meta predstavila chatbota BlenderBot3 verejnosti minulý týždeň.


TASR 11 h
Satelitný záber rozpadnutého ľadovca Conger Východnej Antarktíde.

Grónsko aj Antarktída sa topia.


16 h
Šéf Facebooku Mark Zuckerberg.

Automat je schopný konverzovať takmer o čomkoľvek, pretože využíva umelú inteligenciu.


ČTK 20 h

Gene a Geny sú zdravé.


10. aug
SkryťZatvoriť reklamu