1. Vesmírna prvotina
Sonda Rosetta a pristávací modul Philae spolu cestovali desať rokov ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenková. Úspešnými manévrami sa dostali až na jej obežnú dráhu a niekoľko mesiacov hľadali vhodné miesto, kde by mohol Philae pristáť.
V novembri 2014 sa vydal na cestu k povrchu, no nepodarilo sa mu na ňom zakotviť - dvakrát sa od kométy odrazil a pristál v tieni. Napriek tomu, že táto časť misie neprebehla podľa plánu, išlo o významný historický okamih.
Modul Philae bude navždy prvým ľudským strojom, ktorý sa dotkol povrchu kométy a dokázal na ňom pristáť.
2. Poznávanie kométy
Nepodarený dopad našťastie úplne neprekazil vedeckú časť misie. Philae mal dostatok energie na viac ako 60 hodín výskumu a stihol na Zem poslať zaujímavé dáta. Vedci vďaka nim zistili, že kométa skrýva ľadovú vrstvu pod vrstvou prachu a nemá vlastné magnetické pole.
"Objav nevylučuje možnosť, že magnetizmus pomáha priťahovať dokopy malé čiastočky v prvotných fázach vzniku komét či planét," vysvetloval pre časopis Nature spoluautor výskumu Hans-Ulrich Auster. "Je však nepravdepodobné, že magnetizmus posilňuje rast telies, ktoré dosiahnu určitú veľkosť."
Philae tiež na kométe našiel vodu, ktorá má iné zloženie ako voda na Zemi. Naznačuje to, že hypotéza, ktorá tvrdí, že vodu a jej životodárnu schopnosť priniesli na našu planétu kométy, nemusí byť pravdivá.
Pri analýze vzoriek však vedci našli 16 organických zlúčenín, vrátane štyroch, o ktorých sa dovtedy nevedelo, že existujú aj a kométach (metyl izokyanát, acetón, propionaldehyd a acetamid).
Niektoré z nich zohrávajú kľúčovú úlohu pri vzniku základných zložiek života. Napríklad formaldehyd pomáha vytvárať ribózu, jeden z nevyhnutných prvkov DNA.

3. Priblížil nám vzdialený svet
Philae poslal okrem vedeckých dát aj fotografie, aby sme si mohli lepšie predstaviť, čo sa deje na vzdialenom malom svete.


