Plávajúci pľúcny katéter, známejší pod názvom Swan-Ganzov katéter prvýkrát použili v roku 1970 v Los Angeles v Cedars-Sinai Medical Center.
V tom čase to bola novinka, ktorá sa dnes rutinne využíva na celom svete. No v čase svojho vzniku sa ním snažili liečiť pacientov s akútnym infarktom myokardu.
William Ganz. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Katéter sa zavádza cez centrálnu žilu, najčastejšie na krku, alebo v oblasti ramena či slabín, odkiaľ potom smeruje priamo do srdca, presnejšie, do jeho pravostranných oddielov.
Pravá komora totiž pumpuje neokysličenú krv do pľúcnice a následne do malého obehu v pľúcach, kde sa krv opäť okysličuje. Katéter sa preto nazýva aj plávajúci, pretože na jeho špičke je malý nafukovací balónik. Prúd krvi zavedie balónik ako bójku aj s katétrom až do srdca, čo urýchli a uľahčí celý výkon.
William Ganz tvrdil, že celý nápad vznikol vďaka pozorovaniu plachetníc na vode.
Jeden nápad nestačí
Dizajn katétra s nafukovacím balónikom sa pripisuje doktorovi Jeremymu Swanovi, kardiológovi, ktorý pracoval najprv v Mayo Clinic a neskôr v Cedars-Sinai Medical Center.
Práve tam sa zoznámil s Williamom Ganzom. V tom čase už srdcová katetrizácia existovala, no technické aspekty ešte čakali na nové nápady. Zanietenosť oboch lekárov však zabezpečila, že sa neuspokojili len s katétrom, ktorý sa ľahšie dostane do srdca.
Ganz totiž premýšľal, ako nápad vylepšiť. Nakoniec prišiel s návrhom primontovať asi tri centimetre za hrot katétra malý termistor, ktorým mohli merať zmeny teplôt.
