BRATISLAVA. Bez kvapky paliva, poháňané len Slnkom. Aj keď solárne vozidlá ešte nie sú určené na každodenné používanie pre bežných ľudí, ukazujú kam sa môže uberať doprava budúcnosti.
Testovacie prevádzky hromadných dopravných prostriedkov aj osobných vozidiel však už môžeme vidieť v niektorých krajinách.

Solárne autá
Všetky solárne autá potrebujú päť hlavných pohonných častí – solárne panely, sledovanie bodu maximálneho výkonu, batériu, elektrický pohon a elektrický motor. Cez solárne panely sa najprv elektromagnetická energia zo Slnka premení na elektrickú energiu a neskôr cez elektrický motor na mechanickú energiu.
Väčšina solárnych áut je určená len na pretekanie, existujú však aj modely pre osobné využitie. Jedno z prvých áut na svete, ktoré môže legálne jazdiť po cestách bude Sunswift eVe v Austrálii. Predchádzajúci model tohto auta držal aj Guinessov rekord najrýchlejšieho solárneho auta s rýchlosťou 88,8 km/h. V roku 2014 ho predbehlo vozidlo tímu Sky Ace Tiga z univerzity v Ashiya v Japonsku s 91,332 km/h.

Solárne autobusy
Majú byť zelenou alternatívou k súčasnej hromadnej doprave v rámci miest. Prvý na svete začal jazdiť v Austrálii. Autobus Tindo tam preváža ľudí v rámci mesta Adelaide úplne zadarmo. Aj naši západní susedia Rakúšania majú solárnu verejnú dopravu od roku 2011 v dedinke Perchtoldsdorf.
Solárne lode
Slnkom poháňané člny taktiež nie sú ničím novým. Kedysi jazdili len na krátke vzdialenosti po riekach a kanáloch. V roku 2007 však experimentálny katamaran Sun21 preplával zo španielskej Sevilly do New Yorku s prestávkou v Miami. Išlo o prvú plavbu naprieč Atlantickým oceánom len na solárne poháňanej lodi. V roku 2012 sa ďalšiemu katamaranu PlanetSolar podarilo ešte niečo väčšie – na solárny pohon oboplával celú Zem.

Solárne vlaky
Alternatívne zdroje energie sa dajú využívať aj v doprave na väčšie vzdialenosti. V Indii napríklad v máji tohto roku spustili testovacie jazdy solárneho vlaku. V skutočnosti je poháňaný dieselovými motormi, solárna energia sa využíva len pre vnútorné elektrické vybavenie. Zlé počasie teda dochvíľnosť takéhoto vlaku neovplyvní.
Solárne lietadlá
Prvý úspech vo vzduchu prišiel pre solárne lietadlá v roku 2007. Lietadlo vtedy vydržalo vo vzduchu pri stálom pohone až 24 hodín. O rok neskôr už bezpilotné lietadlo Zephyr dokázalo letieť 82 hodín. Preletieť Zem na jeden raz s takýmto lietadlo ešte nevieme.
Najbližšie k tomu sa dostal práve Solar Impulse, podarilo sa mu to so šestnástimi medzipristátiami. Jeho najdlhší let trval 118 hodín z Japonska na Havaj. Najväčší záujem o solárny pohon vo vzduchu je najmä v armáde. Výrazne by sa tak znížili náklady na niektoré operácie.

Solárne vesmírne lode
Slnko sa vo vesmíre využíva nielen na chod elektrických zariadení v rámci lodí, ale aj na samotný pohon. Solárny pohon sa využívaj zároveň s elektrickým a klasickým pohonom. Prvýkrát sa solárne panely dostali do vesmíru v roku 1958 na satelite Vanguard 1.
