BRATISLAVA. Niekde ho vidia ako postavu muža s veľkým nákladom na chrbte a malým psom pri nohách. Inde je to zas veľká tvár. Muža na Mesiaci vnímajú ľudia rôzne, ale všade ide o to isté – obrazce sú v skutočnosti zložené z tmavých oblastí mesačných morí a svetlých vysočín na povrchu Mesiaca.
Vedci teraz zistili, že jedno z týchto morí - Mare Imbrium, ktoré tvorí pravé oko Muža na Mesiaci - vytvorilo teleso s priemerom viac ako dvestopäťdesiat kilometrov. Nový odhad veľkosti uverejnený v žurnále Nature naznačuje, že vesmírny objekt bol dvakrát väčší v priemere a desaťkrát hmotnejší ako predošlé odhady.
Teleso, ktoré vytvorilo Mare Imbrium na Mesiaci mohlo byť veľké ako protoplanéta. (zdroj: NASA/Northeast Planetary Data Center/Brown University)Katastrofická doba
„Ukázali sme, že Mare Imbrium pravdepodobne vytvoril enormný objekt, veľkosťou pripomínajúci protoplanéty,“ povedal v tlačovej správe Brownovej univerzity jeden z autorov štúdie Pete Schultz. „Ide o prvý odhad veľkosti tohto mesačného mora, ktorý je založený z veľkej časti na pozorovaní geologických vlastností Mesiaca.“
Predošlé odhady boli založené zväčša len na počítačových modeloch. Nový pomáha vysvetliť niektoré ďalšie vlastnosti Mesiaca, ale naznačuje aj to, že vesmír bol kedysi plný obrovských asteroidov.
"Jedným z výsledkov tejto práce je, že asteroidy nemuseli byť len malé kúsky poletujúce okolo - mohlo tam byť vtedy viac takýchto veľkých protoplanét. Bola to zrejme naozaj katastrofická doba," hovorí Schultz pre web BBC.
Mare Imbrium má priemer takmer 1200 kilometrov a zo Zeme ho môžeme vidieť ako tmavú škvrnu v severozápadnej časti Mesiaca. Vytvoril ho náraz s objektom pred 3,8 miliardami rokov. Do povrchu Mesiaca narazil pod istým uhlom zo severozápadu. Pri prvom kontakte s povrchom sa rozlomil a vytvoril tak aj ďalšie menšie krátery v okolí.
Porovnanie experimentu s projektilom (hore) a počítačovej simulácie nárazu so 100 km telesom (dole) dokázal, že situácia z laboratória platí aj vo väčšom meradle. (zdroj: Peter Schultz)Stratení giganti
Nové výpočty dokázal Shulz urobiť pomocou zariadenia Vertical Gun Range v Amesovom výskumnom centre NASA. Zariadenie je zložené z viac ako štvormetrového dela, ktoré dokáže vystreliť malé projektily rýchlosťou až 7000 metrov za sekundu.
Pri strieľaní projektilov pod nízkym uhlom si všimol, že sa rozbijú pri prvom kontakte s povrchom. Vytvoril preto počítačový model, ktorý dokázal, že rovnaký scenár sa odohrá aj pri veľkom mesačnom náraze. A práve tak odhadol veľkosť telesa na 250 kilometrov.
„Je to len najnižší odhad,“ hovorí Schulz v tlačovej správe. „Je možné, že mohol mať až tristo kilometrov.“
Podobne veľké telesá zrejme pred miliardami rokov neboli neobvyklé. Práve naopak, zrejme bol nimi preplnený celý vesmír. Aj Mare Moscoviense či Mare Orientale vznikli pri náraze telies s priemerom aspoň sto kilometrov. Podľa Schulza sú tieto moria dôkazom o stratených gigantoch nášho vesmíru.
Nové zistenia vysvetľujú aj to, prečo majú vzorky z Mesiaca často vysoký meteorický obsah. Povrch mesiaca sa zmiešal s nárazovými telesami.
DOI: 10.1038/nature18278
