SME
Sobota, 20. august, 2022 | Meniny má Anabela

Koruna tvorstva? Ako mikróby a vírusy stvorili moderných ľudí

Sme iba mnohobunkovým bojovým poľom, kde sa patogény usilujú o nadvládu nad imunitou?

Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

I munitný systém nás prekvapuje čoraz viac. Podľa amerických vedcov významne ovplyvňuje a možno dokonca riadi spoločenský život jedinca.

S takýmto pozoruhodným výskumom, zverejneným v prestížnom Nature prišiel tím zložený prevažne z pracovníkov Lekárskej fakulty Virgínskej univerzity. Z tej istej fakulty, kde pred rokom vedci zistili, že ochranný systém organizmu je priamo prepojený s mozgom cievami, o ktorých sa predtým nevedelo.

;Vedci v novej štúdii ukázali, že pomocou genetickej úpravy dokázali zablokovať jeden, no veľmi dôležitý typ imunitnej molekuly.

Výsledkom bolo, že časť mozgu pokusných myší sa stala hyperaktívnou a hlodavce prestali vyhľadávať spoločnosť iných myší. Keď sa činnosť molekuly vrátila do normálu, aj správanie myší sa vrátilo do starých koľají.

Autori preto dúfajú, že objav umožní lepšie pochopiť (a časom azda aj ovplyvniť) vznik a liečbu takých závažných neurologických porúch, akými sú autizmus a schizofrénia.

Mozog, evolúcia a imunita

„Mozog a adaptívny imunitný systém sa až donedávna považovali za dve oddelené oblasti a akákoľvek imunitná aktivita v mozgu sa označovala za patologický jav," povedal pre webové stránky Virgínskej univerzity Jonathan Kipnis, šéf tamojšieho neurologického oddelenia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Imunitné molekuly v skutočnosti rozhodujú o tom, ako funguje mozog.

Jonathan Kipnis

„Ukázali sme však, že obe oblasti veľmi tesne spolupracujú. Teraz sme dokonca zistili, že niektoré z čŕt nášho správania sa zrejme vyvinuli vďaka reakcii imunitného systému na prítomnosť choroboplodných zárodkov. Znie to síce neuveriteľne, ale možno sme iba mnohobunkovým bojovým poľom, na ktorom sa stretávajú dve odveké znepriatelené sily: patogény a imunitný systém. Takže časť našej osobnosti môže byť v skutočnosti diktovaná imunitným systémom.“

Na základe štúdie vedci predpokladajú, že časté kontakty medzi ľuďmi a patogénmi mohli priamo ovplyvňovať vývoj nášho sociálneho správania.

Umožnili nám zapojiť sa do vzťahov dôležitých na prežitie a súčasne vyvinúť taký imunitný systém, ktorý nás vedel ochrániť pred šírením chorôb, ktoré vzťahy nevyhnutne sprevádzajú.

Pre vírusy a baktérie sú rozvinuté sociálne vzťahy ich nositeľov obzvlášť dôležité, lebo im umožňujú rozmnožovať sa.

Súčasne to znamená, že zníženú schopnosť jedinca viesť plnohodnotný život v spolupráci s inými môžu mať na svedomí okrem iných problémov aj poruchy imunitného systému.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Mozog, donedávna považovaný za privilegovaný orgán, sa s nesprávnou funkciou imunity nedokáže sám vyrovnať.

Čo dokáže interferón gamma

Vedci z Virgínskej univerzity (spolu s tímom Vladimira Litvaka z Lekárskej fakulty Massachusettskej univerzity) pracovali so špecifickou imunitnou molekulou nazvanou interferón gamma, ktorá je podstatnou súčasťou vrodenej aj získanej imunity.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu