BRATISLAVA. Okolo našej hviezdy krúžia planéty v pôvodnej rovine už od svojho vzniku. Os Slnka by však podľa predpokladov mala byť na túto rovinu kolmá. V skutočnosti sa od tejto kolmice vychyľuje o šesť stupňov.
Mohli to spôsobiť dávny prelet hviezdy ale aj pôsobenie magnetického poľa Slnka na prvotný prachový disk, z ktorého vznikla naša slnečná sústava. Je však možné, že za naklonením obežných dráh ôsmich planét stojí zatiaľ neznáma Deviata planéta.
Naznačujú to dve nezávislé štúdie z Kalifornskej technickej univerzity a observatória na Azúrovom pobreží.

„Ak Deviata planéta existuje, predpokladáme, že má značný sklon, to znamená, že by mohla nakláňať aj iné vesmírne objekty,“ vysvetľuje pre magazín New Scientist autorka jednej zo štúdií Elizabeth Baileyová.
Deviata planéta môže byť päť až dvadsaťkrát väčšia ako Zem a jej obežná dráha je zrejme veľmi nepravidelná. V najvzdialenejšom bode svojho obehu dosahuje vzdialenosť 250-krát väčšiu ako vzdialenosť Zem – Slnko.
Ak sa dostala na svoju obežnú dráhu dostatočne skoro, mohla spôsobiť naklonenie obežnej roviny ostatných planét.
"A mohol za to práve sklon obežnej dráhy neznámej planéty, nie jej hmotnosť," hovorí pre New Scientist autor druhej štúdie Alessandro Morbidelli.

arXiv:1607.03963 [astro-ph.EP]
arXiv:1607.05111 [astro-ph.EP]