DELFT, BRATISLAVA. Jaskynné maľby, hlinené tabuľky s klinovým písmom, pergameny, knihy, diskety a flash čipy - všetky majú čosi spoločné. Slúžia na ukladanie dát, ktorých hustota sa v priebehu storočí výrazne zvýšila.
Akademici z holandskej University of Delft sa pri svojich experimentoch pokúšajú zistiť, do akej miery je možné elektronický záznam dát zhustiť. Podarilo sa im sprevádzkovať technológiu, vďaka ktorej môžu dáta zapisovať 500-násobne vyššou hustotou, ako je tomu dnes.
Pri svojej práci používajú pre záznam atómy chlóru, ktoré sú s precíznou presnosťou ukladané na medenom podklade. Každý atóm predstavuje jeden bit informácie. Extrémnej hustote záznamu zodpovedajú aj extrémne podmienky a prístup. Manipulácia s atómami prebieha v prostredí s teplotou -196 °C a pre ich presúvanie používajú akademici skenovací tunelovací mikroskop.
Dáta ukladajú v blokoch so štruktúrou 8x8 políčok, pri ukážke technológie vtesnali na plochu 96x126 nanometrov 8000 bitov dát. Znamená to, že ak by mala záznamová plocha veľkosť poštovej známky, vmestilo by sa na ňu 62 terabajtov dát.
Vedci podľa magazínu Digital Trends považujú materiály za stabilné aj mimo experimentálnych a laboratórnych podmienok, práca s dátami je však pomalá a nákladná.
Ukážka technológie sa však môže stať odrazovým mostíkom pre ďalší vývoj. Požiadavky na kapacitu úložísk neustále narastajú, v cloudoch, na diskoch a pamäťových kartách končia čoraz väčšie objemy dát, ktoré vznikajú nielen v podnikoch, ale aj v domácnostiach.
Hoci kapacity úložísk rastú, o nástupe nových a dokonalejších technológií však priveľmi hovoriť nemožno. Pevné disky a polovodičové čipy používajú rovnaký spôsob záznamu desaťročia, výrobcovia zdokonaľujú len základný princíp.
