BRATISLAVA. Zlyhal kolobeh vody a prúdenie v oceánoch spôsobilo náhlu klimatickú zmenu. Zem zažila novú ľadovú dobu. Alebo prišiel nový vírus, proti ktorému neexistujú lieky.
Ľudský rod sa rúti do istej a nezvratnej záhuby.
Príbehy z katastrofických filmov sa môžu zdať absurdné. Ľudstvo však na Zemi žije pod skutočnou hrozbou. Život na našej planéte môže zaniknúť rovnako náhodne a záhadne, ako vznikol. Stačilo by spojenie niekoľkých náhodných udalostí, o ktorých veda vie prekvapivo málo.
„Existuje viac štúdií o rozmnožovaní chrobáka skarabea ako o vyhynutí ľudstva,“ hovorí pre magazín Science výskumník katastrof Anders Sandberg z Oxfordskej univerzity. „Naše priority mierne nezodpovedajú skutočnosti.“
Extrémnych prírodných hrozieb je niekoľko, niektoré nájdeme priamo na Zemi, iné k nám môžu prísť z vesmíru. Môžu spomaliť pokrok, zabiť miliardy ľudí, ale aj vyhladiť celé ľudstvo.
Slnečná búrka
Výron koronálnej hmoty. Tak nazývajú vedci uvoľnenie veľkého množstva materiálu zo Slnka do okolitého priestoru.
Ak je prúd častíc správne nasmerovaný, môže zasiahnuť Zem. Väčšinu síce zachytí magnetické pole planéty, no pri veľmi silnej slnečnej búrke častice preniknú cez prirodzené ochranné pole a spôsobia veľké problémy.
Krásne polárne žiary, ktoré bývajú sprievodným javom silnejších slnečných búrok, by pri supersilnom výrone boli posledným nočným osvetlením, ktoré by ľudstvo na dlhý čas videlo.
„Najnáchylnejšia na zasiahnutie žiarením je elektronika, ktorú ľudia používajú vo všetkých možných oblastiach,“ vysvetľuje pre SME astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
Zničené transformátory, poruchy počítačov, znemožnená komunikácia s družicami a výpadky elektrického prúdu. Následky veľkej slnečnej búrky by mohli ľudstvo skutočne ochromiť, najmä v krajinách, ktoré sú závislé od vyspelých elektrických rozvodných sietí.
„Postarali sme sa o to, aby sme boli voči tejto hrozbe veľmi zraniteľní,“ hovorí aj pre magazín Science odborník na vesmírne počasie Bill Murtagh. „Ovplyvnilo by to našu schopnosť viesť krajinu.“
Takúto búrku vieme podľa Svoreňa predpovedať len niekoľko desiatok minút dopredu. Sú spravidla spojené so slnečnými erupciami, ktoré predpovedať nevieme. Ak by sme ju však predpovedať aj vedeli, je zrejmé, že by sme sa nevedeli brániť.
„Ak by nás takáto búrka mala ohroziť na Zemi, nevieme tomu zamedziť,“ dodáva astronóm.
Pomôcť by však okrem úpravy rozvodných sietí mohlo úplné vypnutie siete pri ohlásení veľkej búrky. Krátkodobým odstavením siete by ľudstvo predišlo dlhodobej katastrofe.
Vesmírna kolízia
Pred 66 miliardami miliónmi rokov spustošil život na Zemi asteroid Chicxulub, ktorý mal zrejme priemer okolo desiatich kilometrov. Na ďalšiu katastrofu by stačilo aj omnoho menšie vesmírne teleso.
„Ten objekt nemusí byť vôbec veľký. Stretávacia rýchlosť takýchto telies je veľmi vysoká, rádovo desiatky kilometrov za sekundu. Takže aj malé teleso má pomerne veľkú energiu,“ opisuje Svoreň.
"Stačí niekoľko desiatok metrov v priemere a spôsobí to regionálne problémy. Stometrové môžu spôsobiť problém vo veľkej oblasti. Teleso s veľkosťou napríklad 1,5 kilometra je z kozmického hľadiska celkom malé. Pri zrážke so Zemou by však dôsledky boli celosvetové.“
