BRATISLAVA. Pred desaťtisíc rokmi sa na území Úrodného polmesiaca začali objavovať prvé počiatky poľnohospodárstva.
Lovci a zberači zmenili svoj životný štýl a začali sa živiť pestovaním strukovín, jačmeňa a hrachu a chovom dobytka.
Dávni farmári sa zrejme medzi sebou poznali, vymieňali si skúsenosti a neskôr svoje vedomosti rozšírili do ostatných kútov sveta. Aspoň tak si vedci dosiaľ predstavovali priebeh neolitickej revolúcie.
Nová štúdia DNA však naznačuje, že minulosť mohla prebiehať inak. Výskumníci svoje zistenia uverejnili v odbornom časopise Science.
Farmárčenie zrejme nevymyslela jedna skupina ľudí, za vznikom poľnohospodárstva a chovu dobytka boli mnohé menšie kmene na území Mezopotámie, Levantu, dnešného južného Turecka a Egypta. Antropológ Joachim Burger a jeho tím to dokázali analýzou pozostatkov štyroch pravekých ľudí.
„Pravdepodobne najväčšie prekvapenie v tejto štúdii je, ako veľmi geneticky odlišní boli farmári z východnej a západnej časti Úrodného polmesiaca,“ povedal pre web BBC spoluautor štúdie Mark Thomas.
Nový výskum tiež naznačuje, že farmári síce počas migrácie svoje vedomosti posunuli do iných kútov sveta, nie však na západ do Európy.
Pestovanie plodín a chod dobytka sa zrejme presúvali na východ. Pričom prví farmári sa geneticky podobali na moderných ľudí žijúcich na juhu Ázie – najmä v dnešnom Afganistane a Pakistane.
