BRATISLAVA. Všade kam prídu ľudia, prinesú so sebou mikroorganizmy, ktoré sa tam pri vhodných podmienkach veľmi radi zabývajú. Výnimkou nie je ani vesmír.
Otázkou čistoty vesmírnych staníc sa astronauti začali viac trápiť už koncom deväťdesiatych rokov. Vtedy totiž prebehla misia NASA na ruskú vesmírnu stanicu Mir, ktorá mala za úlohu zozbierať dáta z prostredia stanice.
V nepoužívanej šachte našli vznášajúcu sa guľu špinavej vody. Mala veľkosť basketbalovej lopty a hnedú farbu. Vo vzorke, ktorú poslali na Zem, našli viacero druhov baktérií, húb a ďalšie mikroorganizmy. Na rôznych miestach na stanici našli aj kolónie plesní.
Tento problém je aktuálny aj dnes a nejedná sa len o izolovaný prípad na stanici Mir. S mikroorganizmami bojujú aj na medzinárodnej vesmírnej stanici. Tieto mikroorganizmy nie sú hrozbou len pre ľudské zdravie – dokážu poškodiť aj samotné vesmírne plavidlo.
„Môžu znehodnotiť oceľ, alebo spôsobiť koróziu. Niektoré produkujú kyseliny, ktoré poškodzujú kovy, leptajú sklo a robia gumu krehkou,“ hovorí vo výskumnej správe NASA Andrew Steele z Marshallovho strediska vesmírnych letov.
S identifikáciou a analýzou prostredia na stanici pomôže astronautom nová hračka – vreckový DNA sekvencer minION. Priletí na ISS pondelňajšou zásielkou od SpaceX. Umožní personálu získať okamžité odpovede na otázky, ktoré mohli doteraz nájsť iba staromódnym testom s Petriho miskou.
Sledovanie kvality vzduchu a vody je len jednou z mála funkcií prístroja. MinION vie rozpoznávať živé organizmy – medzi nimi napríklad aj hubu, ktorú sa doteraz nepodarilo identifikovať.
Jeho vynálezcovia s ním však majú oveľa väčšie plány, budú s ním sledovať dlhodobý dopad na ľudské telo žijúce vo vesmíre či diagnostikovať ochorenia.
Ak vynálezcovia minIONu dotiahnu svoj ambiciózny projekt do konca, budeme môcť hovoriť o prvej generácií prístrojov, ktoré sa priblížia technologickej úrovni Star Treku. Nateraz je hlavným cieľom projektu otestovať, či prístroj funguje rovnako spoľahlivo vo vesmíre, ako na Zemi.
