LONDÝN, BRATISLAVA. Dúšok zázračného elixíru, zaklínadlo alebo čarovný plášť môžu v knihách a filmoch spôsobiť neviditeľnosť. V skutočnom svete je však všetko inak. Fyzikálne zákony sú nezlomné, takže k ilúzii neviditeľnosti vedie dlhá a kľukatá cestička.
Akademikom z Queen Mary University of London sa pri výskumoch podarilo nájsť spôsob, vďaka ktorému sa v elektromagnetickom poli javia priestorové telesá ako ploché. Guľa vďaka špeciálnemu povrchu nemusí byť pre signál väčšou prekážkou, ako tenučký hárok papiera, z ktorého vidno iba jeho tenučkú hranu.
Ak elektromagnetické vlnenie narazí na prekážku, zmení sa jeho putovanie priestorom. Prekážka bráni anténam vo vysielaní a prijímaní signálu, rovnako blokuje zvuk, šírenie tepla či svetla. Vedci však vyvinuli nanomateriály, ktoré po nanesení vo viacerých vrstvách na telesá usmernia prúdenie vlnenia tak, aby pokračovalo v priestore tak, akoby na žiadnu prekážku nenarazilo.
Vývoj, ktorý v počiatočnom štádiu podľa magazínu Engadget fungoval s jedinou frekvenciou vlnenia sa ukazuje byť funkčný v oveľa širšom spektre, ako si vedci pôvodne mysleli. Záleží iba na nanomateriáloch a ich vrstvení, akým smerom sa bude elektromagnetické vlnenie pri kontakte s telesom ďalej pohybovať.
Pre začiatok môže nová technológia pomáhať pri konštrukcii špeciálnych antén pre vesmírne programy, postupne by však mohla nájsť svoje uplatnenie aj za hranicami laboratórnej vedy. Hovorí sa hlavne o akustike. Vedci sa dlhodobo zaoberajú javmi a materiálmi, ktoré by jedného dňa mohli do neviditeľnosti telies vyústiť.
