V yzeralo to dramaticky. Koncom minulého roka sa ukázalo, aký dramatický je stav bielenia koralov a odumieranie Veľkej koralovej bariéry.
Hlavnou príčinou bola rekordne vysoká teplota vody oceánu v pobrežných vodách Austrálie, pričom podľa súčasných analýz koraly neprežijú ani najbližších 20 rokov.
Oveľa menšiemu záujmu médií sa však „tešili“ iné morské ekosystémy, ktoré majú podobný ekologický význam ako koraly, nie sú však také turisticky atraktívne.
Ide o porasty mangrovníkov a chaluhové lesy.
Veľké problémy
Oceány tvoria zhruba sedemdesiat percent povrchu našej planéty. Vrchných 2,5 metra vody pritom pohltí toľko tepla ako celá atmosféra, moria pohlcujú aj oxid uhličitý (CO2), čo dnes prebieha rýchlejšie ako kedykoľvek za posledných tristo miliónov rokov.
Spomaľujú síce klimatickú zmenu, platia však za to krutú daň, lebo život v oceánoch je v ohrození čoraz viac. Najnovšie vedecké výskumy tak potvrdzujú rekordný úhyn mangrovníkových a chaluhových lesných porastov, ktoré sú kľúčové pre celé pobrežné ekosystémy.
Uznávaný expert Norman Duke pôsobiaci na Austrálskej univerzite Jamesa Cooka sa venuje výskumu mangrovníkov takmer štyridsať rokov. Veľký projekt Mangrove Watch má zareagovať na naliehavú potrebu chrániť a zachovať tieto ohrozené ekosystémy.
Keď v júni prelietaval asi 200-kilometrovú oblasť od Queenslandu až po austrálske severné teritórium, neveril vlastným očiam. Scénu vtedy opísal ako „dramatický, extrémny rozsah odumierania, neporovnateľný s tým, čo videl predtým“.
Odumieranie mangrovníkov totiž prebieha na pobreží dlhom sedemsto kilometrov, odhadom odumrelo takmer sto štvorcových kilometrov lesov. Napriek desaťročiam výskumu vedca nemohlo nič pripraviť na to, čo uvidel.
Dôsledok zmeny klímy?
V spolupráci s expertmi na satelitné snímkovanie vedci určili začiatok odumierania na prelom septembra až októbra minulého roka.
