BRATISLAVA. Je to celé nesprávne. Ak sú naše teórie v poriadku, dnešný vesmír okolo nás by vôbec nemal existovať.
Kozmos by mal byť nudným, tichým a pokojným miestom, kde by sa nenachádzali žiadne planéty ani hviezdy, galaxie ani čierne diery – tobôž život.
Pred takmer štrnástimi miliardami rokov malo totiž po veľkom tresku vzniknúť rovnaké množstvo hmoty ako antihmoty, mali sa navzájom anihilovať a zanechať za sebou iba energiu. V kozme by nezostalo nič, iba žiarenie.
To sa však očividne nestalo. Každý deň nás obklopujú hmotné predmety – aj keď dnes vieme, že klasická viditeľná hmota tvorí iba nepatrnú časť vesmíru, ani nie päť percent.
Vedci teraz možno narazili na prvé kroky k odpovedi na otázku, prečo to tak je. A prečo svet okolo nás narušuje symetriu medzi hmotu a antihmotou.
Záhadné neutrína
Dnes podľa popularizačného magazínu New Scientist vieme, že zvláštne sa správajú už kvarky, elementárne časti tvoriace, napríklad, protóny či neutróny. Ich exotické správanie však nestačí na vysvetlenie celej anomálie vo vesmíre.
„Vieme pritom, že ak chcete vytvoriť vo vesmíre viac hmoty ako antihmoty, potrebujete proces narušujúci CP symetriu,“ vysvetľuje pre magazín Patricia Vahleová z fyzikálneho experimentu NoVA.
CP symetria v princípe hovorí, že svet funguje rovnako aj vtedy, ak by ste všetky častice v ňom nahradili príslušnými antičasticami. Ak je to pravda a ak rovnice fyziky sú rovnicami, teda platné oboma smermi, vo výsledku dostanete už spomínaný vesmír s rovnakým množstvom hmoty a antihmoty po veľkom tresku.
