BRATISLAVA. Paleoantropológovia sa zaoberajú rozumovými schopnosťami a správaním neandertálcov už viac ako sto rokov. Medzi hlavné predmety týchto debát patria aj praktiky pochovávania a kanibalizmu.
Významný objav, publikovaný v žurnále Scientific Reports, sa podaril skupine vedcov z Kalifornskej štátnej univerzity pod vedením doktorky Héléne Rougier. V jaskyniach Goyet v Belgicku našli pozostatky štyroch dospelých neandertálcov a jedného dieťaťa, ktoré vykazujú známky kanibalizmu.
Jedná sa o prvý nález svojho druhu v severnej Európe. Doteraz sa takéto pozostatky našli len v južnejších oblastiach - napríklad vo Francúzsku, v Španielsku , alebo Portugalsku. Niektoré náleziská obsahovali aj ceremoniálne pochované zvyšky.
Vedci porovnali kosti neandertálcov s pozostatkami koní a sobov. V oboch prípadoch našli podľa denníka Washington Post zárezy, kde bolo mäso oddelené od kostí a zlomené za účelom vybratia drene. Našli aj dôkazy toho, že kosti používali ako nástroje – na úpravu a brúsenie kameňov.
Aj keď sa jedná o jasný dôkaz kanibalizmu, o tom, čo neandertálcov k tomuto správaniu viedlo, sa v štúdii len polemizuje. Pozostatky majú približne 40- až 45 -tisíc rokov. Pochádzajú teda z doby, keď neandertálci vymierali.
Mnohé kosti z tejto doby, aj z iných nálezísk vykazovali známky podvýživy. Je teda možné, že neandertálcov dohnalo ku kanibalizmu zúfalstvo a potreba prežiť. Nezávisle od motivácie, nález dokazuje, že správanie neandertálcov bolo oveľa komplexnejšie, ako sme si doteraz mysleli.
DOI: 10.1038/srep29005
