BRATISLAVA. Vedci zo Slovenskej akadémie vied skúmajú, ako človek stráca rovnováhu, keď ho mätú falošné podnety. Výsledky by mohli pomôcť najmä starším ľuďom či pacientom s Parkinsonovou chorobou.
Projekt vedie František Hlavačka z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV. Zameriava sa na udržanie rovnováhy pri vstávaní zo sedu či vykročení. "Aby človek stál vzpriamene, potrebuje svaly. Aby pri tom nespadol, dopomáhajú mu senzorické orgány v spolupráci s centrálnou nervovou sústavou. Keď dôjde k zlyhaniu jedného z týchto aktérov, prichádza pád,“ hovorí Hlavačka.
Do jednej strany
Tím vedcov sa zameriava najmä na výskum senzorických vnemov, čiže zraku, hmatu a vestibulárneho (rovnovážneho) systému a ich vplyvu na rovnováhu človeka.
"Predstavte si, že prichádza električka, čo je veľká pohybujúca sa plocha, ktorá mätie váš zrak. Vy sa chcete pohnúť dopredu, ale stúpite na nejakú nerovnosť, čo pomýli aj vaše svaly. Každý zmysel povie mozgu niečo iné a hrozí vám závrat, alebo rovno pád,“ vysvetľuje vedec s tým, že ak mozog dostane tri signály, ktoré nie sú rovnaké, je zmätený a hľadá rovnovážnu polohu prostredníctvom „strednej cesty“.
Funkcia vestibulárneho orgánu začína klesať najmä u starších ľudí nad 65 rokov, no zlyhávať môže aj po viróze či úraze. Prejavuje sa to tým, že ľudí ťahá do jednej strany.
Testoval aj kozmonauta
Neinvazívny výskum robia vedci na mladých ľuďoch, starších ľuďoch a na pacientoch s Parkinsonovou chorobou, pričom tieto skupiny následne porovnávajú.
Rôznymi spôsobmi stimulujú ich senzorické vnemy a následne sledujú kinematiku ich pohybu či vychýlenie tela z rovnovážnej polohy prostredníctvom špeciálnych kamier s presnosťou na milimetre.
"Keby sa nám podarilo objasniť, ako vplývajú senzorické systémy na vstávanie zo sedu a začiatok chôdze, mohli by sme tieto informácie použiť pri rehabilitácii rôznych porúch rovnováhy či pohybu a tiež radiť pacientom, ako predchádzať pádom, ktorých dôsledky sú u starších ľudí často veľmi nepríjemné.
U pacientov s Parkinsonovou chorobou, ktorí majú problém s vykročením, by zase mohlo pomôcť rozvibrovanie svalu. To by stimulovalo úplne novú vetvu v mozgu a umožnilo tak pacientovi spraviť krok,“ vysvetľuje Hlavačka, ktorý v minulosti testoval aj rovnováhu kozmonauta Ivana Bellu pred a po lete do vesmíru.
