BRATISLAVA. Pred viac ako 5000 rokmi žili na stepiach strednej Eurázie kočovní pastieri z takzvanej kultúry Yamna. Považujú sa za jeden z kmeňov, ktoré položili základy európskej civilizácie. Až dve tretiny súčasného európskeho obyvateľstva môžu niesť ich gény.
Ľudia z kultúry Yamna často využívali konope ako súčasť potravy, liekov, či textílu. Archeológovia dokonca našli pozostatky zhorených konopných semiačok, čo by naznačovalo, že poznali aj psychoaktívne účinky tejto rastliny a zvykli ju fajčiť.
Hypotéza vedcov zo Slobodnej univerzity v Berlíne zo štúdie v žurnále Vegetation History a Archaeobotany tvrdí, že rozšírenie tejto rastliny na eurázijskom kontinente súvisí s obdobím, kedy sa kultúra Yamna začala šíriť na východ aj na západ.
Konope sa v Eurázii začalo používať na rôznych miestach už pred 10-tisíc rokmi, výrazne však iba v jej západnej časti. Na východe sa popularita rastliny rozmohla až začiatkom bronzovej doby pred približne 5000 rokmi.
Vedci si myslia, že práve vtedy si pastieri dostatočne osvojili jazdenie na koni a začali budovať obchodné siete naprieč kontinentom. "Hypotéza ešte potrebuje viac dôkazov," priznáva spoluautor štúdie Tengwen Long pre časopis New Scientist. Zároveň si však myslí, že vysoká hodnota konope z neho v tom čase robila ideálnu obchodnú komoditu.
Takzvaná bronzová cesta mohla tiež zapríčiniť aj rozmach pšenice, ktorú začali pestovať pred 10-tisíc rokmi na Blízkom východe, ale v Čine sa objavila až o 5000 rokov neskôr.
Geograf Barney Warf oceňuje prínos štúdie, pretože príbeh konope v Európe je celkom neznámy od bronzovej doby po renesanciu. Po Yamnajskej kultúre však prišli zo stepi Skýti - kočovní pastieri, ktorí zvykli užívať konope ako drogu. "Ľudia spomínajú Hérodotove záznamy o fajčení marihuany so Skýtmi na Krymskom polostrove," povedal Warf pre New Scientist.
DOI: 10.1007/s00334-016-0579-6
