SME

Objavili exoplanétu, kde sú tri západy slnka za deň a neuveriteľne dlhý rok

Vyše tristo svetelných rokov od Zeme leží svet, ktorý ukazuje oveľa väčšiu rôznorodosť vo vesmíre, ako vedci predpokladali.

Ilustračné foto. (Zdroj: ESO/L. Calçada)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Medzinárodný tím astronómov oznámil v časopise Science objav unikátnej planéty, vzdialenej vyše 300 svetelných rokov. Je ňou horúci obor HD 131399Ab, štyrikrát hmotnejší ako náš Jupiter. Novoobjavená planéta je naozaj výnimočná: sprevádzajú ju tri slnká a krúži na obežnej dráhe, ktorá je od hviezd nezvyčajne ďaleko.

Hlavnými objaviteľmi sú Kevin Wagner a Daniel Apai z americkej Arizonskej univerzity, ktorí spolupracovali s tímom ďalších vedcov z USA, Nemecka a Francúzska. Wagner, hlavný autor štúdie, pritom na univerzite študuje iba prvý rok.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nemá na ňu Jupiter ani Neptún

Predstavte si, aký zvláštny by bol život s tromi slnkami nad hlavou. Ráno by sme sa tešili z pohľadu na tri východy, večer by nás očarili tri západy, nasledujúce pekne jeden za druhým.

Počas iného, kratšieho ročného obdobia by zas bolo stále svetlo. Jedno zo sĺnk by krúžilo nad našimi hlavami a než by zapadlo, vynorilo by sa druhé a potom ešte tretie. Nádherná vízia pre milovníkov dňa, horšia pre chronických spáčov.

Mimozemšťania na novoobjavenej planéte by prežívali práve takéto čudesné dni. Pravda, ak by sa dokázali vyrovnať s horúčavami dosahujúcimi takmer 600 stupňov Celzia, ako aj s tým, že by pod nohami nemali pevnú zem.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Planéta obieha na veľmi vzdialenej orbite okolo hviezdy A, od ktorej ju delí okolo 50 astronomických jednotiek (AU). Jedna AU je približne 150 miliónov kilometrov, čiže stredná vzdialenosť Zeme od Slnka.

Pre lepšiu predstavu: Neptún, najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy, sa dostane od Slnka maximálne na 30 AU. Kuiperov pás, domov vyše tisícky menších telies a komét, sa končí práve na hranici 50 AU.

Ďalšie dve hviezdy z tejto sústavy, teda B a C, sú spojené v takzvanom binárnom systéme, a ich vzdialenosť od prvej hviezdy dosahuje neuveriteľných 300 AU. Ťažkou váhou je hviezda A (1,8 hmotnosti nášho Slnka), zatiaľ čo B je iba o niečo menšia ako Slnko, najmenšia C má okolo 0,6 hmotností Slnka.

Vedci sa nazdávajú, že planéta sa pravdepodobne nesformovala na svojej súčasnej obežnej dráhe. Jednou z možností je, že najskôr obiehala okolo dvoch hviezd, no túto orbitu narušila príťažlivosť inej, doteraz neobjavenej exoplanéty alebo gravitačný vplyv hviezd v systéme.

Keď sa rok poriadne natiahne

Na HD 131399Ab teda trvá jeden rok okolo 550 pozemských rokov, lebo za tento čas obehne planéta hviezdu A iba raz. Znie to neuveriteľne nielen pre uši laika, ale aj pre astronómov.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C48NJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

Vesmír

Ilustračné foto

Európska vesmírna agentúra rozbieha misiu Earth Explorer.


TASR
Čínski astronauti, zľava Cchaj Sü-če, Čchen Tung a Liou Jang mávajú z laboratórneho modulu Wen-tchien.

Trojica astronautov na stanici pracovala od októbra 2024.


TASR
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Planéta zažíva už štvrtý globálny prípad bielenia koralov.


a 1 ďalší
Satelity vyniesla do vesmíru raketa Atlas V prevádzkovaná spoločnosťou United Launch Alliance.

Poskytovať budú širokopásmové internetové pripojenie s nízkou latenciou.


TASR 2
ISS.

Projekt s názvom Space Volcanic Algae povedie poľský astronaut Európskej vesmírnej agentúry.


TASR
Umelecká predstava exoplanéty K2-18b.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


23
SkryťZatvoriť reklamu