MADISON, BRATISLAVA. Pivo patrí k najobľúbenejším nápojom už niekoľko tisícročí. Pripravovať ho pri nízkych teplotách sme sa naučili iba pred približne 500 rokmi.
Výsledkom je ležiak (lager) - typ piva, ktorý dnes tvorí až 94 percent celosvetového trhu. Ak si dnes po práci aj vy vychutnáte jedno studené čapované, vďačíte za to záhadnému kvasinkovému hybridu.
Štúdia vedcov z Wisconsinskej univerzity zo žurnálu PLOS Genetics prináša nový náhľad na príbeh tejto ekonomicky významnej kvasinkovej mutácie.
Biogeografický nezmysel
Ležiakové kvasinky vznikli spojením dvoch druhov. Druh Saccharomyces cerevisiae ľudia veľmi dobre poznajú, pretože sa používa aj pri príprave chleba či vína. Nevieme však, ako sa tieto kvasinky spojili s druhom Saccharomyces eubayanus, ktorý vedci vo voľnej prírode objavili až v roku 2011.
Najskôr ho našli v patagónskej divočine, neskôr aj vo Wisconsine, Tibete či na Novom Zélande. V Európe, kde ležiaky vznikli, sa však zatiaľ objavuje iba ako súčasť viacdruhového hybridu.
"Z biogeografického pohľadu to nedáva príliš veľký zmysel," tvrdí v tlačovej správe univerzity profesor genetiky Chris Todd Hittinger. "Naznačuje to, že ide o vzdialené, geograficky a geneticky rôznorodé druhy."
Nové kvasinky
Najbližšie k záhadnej časti ležiakových kvasiniek majú najnovšie objavené druhy zo severnej pologule, napríklad zo Severnej Karolíny a Tibetu. Vedci dúfajú, že postupným skúmaním ďalších lokalít odhalia pôvod ich spoločnej mutácie.
Nové poznatky by totiž mohli vysvetliť ako sa dajú vytvárať nové typy kvasiniek. Vedci by tak mohli vytvárať vzácne organizmy, ktoré môžu slúžiť v rôznych priemyselných odvetviach. Kvasinky sa napríklad využívajú pri kvasení rôznych potravín, výrobe ľudského inzulínu či nových biopalív.
DOI: 10.1371/journal.pgen.1006155