SME

Mars mal kedysi viac mesiacov, zničil si ich sám

Nová štúdia odhaľuje, ako vznikli mesiace červenej planéty.

BRATISLAVA. Oproti iným mesiacom sú malé a majú zvláštny zemiakový tvar. Aj preto mnoho vedcov predpokladalo, že mesiace Phobos a Deimos boli kedysi asteroidy, ktoré pritiahla gravitačná sila červenej planéty.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V skutočnosti sú však dva mesiace zrejme posledné pozostatky veľkého nárazu, podobného tomu, ktorý stvoril aj Mesiac planéty Zem. Naznačuje to štúdia, ktorú uverejnili v žurnále Nature Geoscience.

Hypotéza o veľkom náraze nie je nová. Už predošlé výskumy naznačovali, že práve stret planéty s veľkým telesom vytvoril aj preliačinu Borealis, ktorá zaberá dve pätiny povrchu Marsu.

SkryťVypnúť reklamu

Nové počítačové modely naznačujú, že po náraze sa okolo planéty vytvoril prstenec s vesmírnym odpadom. V jeho najhustejšej časti neskôr vznikli veľké mesiace s priemerom až 160 kilometrov.

Vplyvom ich gravitácie sa vytvorili mesiace vo vonkajšom prstenci. Boli menšie a medzi nimi vznikli aj Phobos a Deimos. Mars však svoje mesiace odsúdil na zánik.

Počas piatich miliónov rokov ich priťahoval svojou gravitačnou silou a zanikli pri náraze s planétou. Phobos a Deimos sú tak jediné mesiace, ktoré zatiaľ prežili. Nie však na dlho. Podobný osud čaká aj mesiac Phobos, naznačila to štúdia, ktorú minulý rok uverejnili v žurnále Nature Geosicence.

Ak sa veľký náraz skutočne odohral, pomôže to vedcom vysvetliť aj iné časti dávnej marťanskej histórie. Napríklad to, ako planéta dosiahla svoju súčasnú rýchlosť rotácie a ako stratila svoju atmosféru a povrchovú vodu, povedal pre web Space.com hlavný autor štúdie Pascal Rosenblatt.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
Ilustračná fotografia.

Išlo o rituál kosmesis.


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu