SME
Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Ján Baláž: Skúmanie Jupitera môže ukázať vznik slnečnej sústavy

Sonda Juno zachytí zaujímavé javy, ale neprinesie také prekvapenia ako New Horizons, myslí si vesmírny konštruktér Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: NASA)

Pri Jupiteri sme už boli. Prečo ho potrebujeme skúmať z bližšej vzdialenosti?

„Juno v podstate pokračuje tam, kde sonda Galileo skončila svoju misiu v roku 1995. Jej koncepciu a prístrojovú výbavu do značnej miery ovplyvnili údaje a skúsenosti z tejto predošlej misie, a, samozrejme, technologické výdobytky, ktoré medzitým významne pokročili.“

Čo by sme mohli nájsť pod jeho oblakmi?

„Sonda má dovidieť hlboko do atmosféry Jupitera najmä pomocou mikrovlnných vlnových dĺžok. To by malo pomôcť určiť, aké chemické prvky a zlúčeniny sa v nej nachádzajú a ako sú rozvrstvené,

Skryť Vypnúť reklamu

Podrobnejšie analýzy atmosféry Jupitera by mali významne prispieť do skladačky poznatkov o tom, ako a z čoho vznikla naša slnečná sústava. Predpokladá sa totiž, že Jupiter bola prvá planéta, ktorá svojou gravitáciou vyzbierala dostatočné množstvo materiálu z primordiálnej hmloviny, z ktorej slnečná sústava vznikla.“

Minulý rok nám sonda New Horizons priniesla množstvo prekvapení o Plute. Môžeme niečo podobné očakávať aj od družice Juno?

„Keďže ide o obriu plynnú planétu, nemôžeme očakávať prekvapenia týkajúce sa povrchu a bizarného terénu, ako to bolo pri Plute. Kamera, samozrejme, nechýba a určite zachytí mnoho zo Zeme inak nepozorovateľných atmosférických javov.

Mnoho vedeckých informácií získa najmä pomocou rôznych fyzikálnych senzorov a precíznych vedeckých metód až na základe pozemného spracovania a vizualizácie získaných dát.

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi najväčšie bizarnosti tohto prostredia patrí enormne silné magnetické pole, s ktorým súvisí aj veľmi intenzívne žiarenie z radiačných pásov. Žiarenie vyvoláva najintenzívnejšiu polárnu žiaru v celej slnečnej sústave. Bohužiaľ, aj ohrozuje elektronické systémy samotnej sondy. Medzi zatiaľ neodhalené tajomstvá Jupitera patrí aj otázka, či má, alebo nemá tuhé jadro z ťažších prvkov, čo by mali vyjasniť precízne gravimetrické merania.“

Do akej miery sa dá naprogramovať trasa sondy zo Zeme? Stačí pozorovať, ako letí, alebo treba priebežne korigovať jej trajektóriu?

„Let sondy Juno k Jupiteru trval takmer päť rokov, počas ktorých boli potrebné aj aktívne manévre a gravitačná asistencia našej materskej planéty Zem, aby sa sonda dostatočne urýchlila a dostala na trajektóriu potrebnú na dosiahnutie Jupitera.

Skryť Vypnúť reklamu

Napokon, aby sa vôbec zachytila na silno excentrickej orbite okolo tejto planéty, musí sonda svoju rýchlosť znížiť vyše polhodinovým brzdením. Na dosiahnutie nižšej orbity sú potrebné aj ďalšie zážehy jej reaktívneho motora.

Všetky tieto manévre boli, samozrejme, vopred precízne spočítané a simulované odborníkmi NASA na letovú dynamiku. Vzhľadom na to, že komunikačným rádiovým signálom trvá 48 minút, kým prekonajú vzdialenosť medzi Zemou a Jupiterom, všetko treba vopred naprogramovať v dostatočnom predstihu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľuboš Kosík po príchode do Mali (vľavo) a teraz.

Zastavenie vyšetrovania starej kauzy SIS bolo nezákonné.


15 h
Premiér Eduard Heger.

Najvyšší súd roztrhal verdikt Sabovej senátu na márne franforce.


17. jún
Joshua Jozef Kanáloš sa vo svojom novom domove hneď spriatelil s ďalšími psíčkarmi. Sám má dvoch psov, ktorých zachránil z ulice.

Známy predajca Nota bene získal mestský byt.


23 h
Ilustračná fotografia.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 391-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 486 obetí.


a 3 ďalší 14 h