Washington 7. januára (TASR) - Na to, kedy sa človek začne učiť cudzí jazyk, neexistuje žiadny správny čas ani správny vek, tvrdia zhodne nemeckí a americkí vedci.
Mozog človeka, ktorý sa rozhodne naučiť druhý jazyk v neskoršom veku, podľa ich zistení spracúva slová cieľového jazyka úplne rovnako ako rodený rečník. je preto úplne jedno, kedy sa jazyk začne učiť.
Doteraz panovalo všeobecné presvedčenie, že len ten, kto sa začne učiť druhý jazyk do desiatich rokov veku, môže dosiahnuť jeho plnú spôsobilosť porovnateľnú s rodeným rečníkom. Vedecký tím Angely Friedericiovej z Inštitútu kognitívnych vied Maxa Plancka však túto teóriu vyvracia.
Podľa ich štúdie, na ktorej sa zúčastnila vzorka dospelých jedincov, je lingvistická zložka učenia u dospelých úplne rovnaká než u detí. Hoci je nesporné, že v neskoršom veku môže byť učenie o niečo ťažšie, než keď sa jazyk učí malé dieťa, nie je to z dôvodu samotného jazyka, ale z dôvodu väčšej unavenosti a menšej pružnosti šedej mozgovej kôry.
Aktivita mozgu pri procese učenia sa samotného jazyka však vykazuje u dospelého i u dieťaťa úplne rovnaký priebeh ako u rodených rečníkov, ktorí používajú daný jazyk ako svoj materinský.
Friedericiovej tím z Planckovho inštitútu spolu s kolegami Georgetownskej univerzity vo Washingtone uskutočnili pokus na dospelých, ktorým dali učiť sa umelý jazyk nazvaný BROCANTO. Ide o umelo vymyslený jazyk len na tento účel, pozostávajúci len zo 14 slov a krátkeho prehľadu gramatických pravidiel.
Skupinu 28 dospelých priemerného veku 24,1 roka vedci presne naučili, ako používať jazyk BROCANTO. Kontrolná skupina 31 dospelých s priemerným vekom 23,3 roka síce dostala slovnú zásobu, no o použití jazyka neabsolvovala žiadny výukový kurz.
Napriek týmto rozdielom bola mozgová aktivita členov oboch skupín veľmi podobná. Ukázalo sa, že tak u žiakov s výučbou jazyka BROCANTO, ako i u tých, ktorí žiadnu inštruktáž nedostali, prebiehali úplne rovnaké procesy syntaktického učenia. Táto aktivita bola zaznamenávaná na základe elektrických impulzov v mozgu.
Na základe týchto výsledkov teda vedci prišli k záveru, že systém gramatických pravidiel cudzieho jazyka spracúva mozog dospelého žiaka spôsobom, ktorý silne pripomína spôsob prijímania materinského jazyka u rodeného rečníka.
Z toho potom vyplýva, že na učenie druhého jazyka neexistuje žiadny "kritický vek" a z hľadiska času je úplne jedno, v ktorej fáze svojho života sa mu človek začne venovať. Rozhodujúcim faktorom je úroveň mozgového spracovania, ktorá určí, či sa dospelý dokáže naučiť jazyk ľahko alebo s vynaložením veľkej námahy.
