BRATISLAVA. Pred miliardami rokov mohol takmer polovicu jeho povrchu pokrývať obrovský oceán. Na Zem sa však dávny Mars neponášal len kvapalnou vodou, ale aj veľkými množstvami kyslíku v atmosfére.
Naznačuje to najnovší objav vesmírneho vozidla Curiosity, ktoré odhalilo na planéte vysoké hodnoty oxidov mangánu. Výsledky vedci uverejnili v žurnále Geophysical Research Letters.
„Tieto mangánové materiály sa nemôžu tvoriť bez veľkého množstva kvapalnej vody a silných oxidačných podmienok,“ tvrdí v tlačovej správe NASA planetárna vedkyňa Nina Lanzaová.
„Tu na Zemi sme mali veľa vody. Ale usadeniny oxidov mangánu sa začali tvoriť, až keď vzrástli hodnoty kyslíka v atmosfére.“
Prítomnosť rovnakých oxidov aj na Marse naznačuje, že v minulosti museli hodnoty kyslíka vzrásť na vyššiu úroveň než na planéte pozorujeme dnes.
Jedným z vysvetlení by mohla byť aj dávna prítomnosť mikróbov, podľa výskumníkov je však takéto tvrdenie prehnané.
Mangánové oxidy objavilo vozidlo Curiosity v minerálnych žilách, ktoré sa zrejme vytvorili v čase marsovských oceánov s tečúcou vodou. Chemické zloženie skúmalo vesmírne vozidlo vďaka laserovým pulzom.
Na Marse boli obrovské tsunami. Mohli schovať život Čítajte 
Scéna ukazuje vesmírne vozidlo Mars na mieste, kde objavilo horniny s mangánovými oxidmi, ktoré potrebujú k tvorbe vysoký dostatok vody a kyslíka. (zdroj: NASA/JPL-Caltech/MSSS )
DOI: 10.1002/2016GL069109
