BRATISLAVA. Betón a oceľ sú základné stavebné prvky moderných miest. Spracovávajú sa vo vysokých teplotách a majú na svedomí až desať percent svetových uhlíkových emisií.
Vedci z Cambridgskej univerzity preto pracujú na tom, aby tieto materiály nahradili a výrazne tak znížili uhlíkovú stopu svetových miest. Napríklad Michelle Oyenová sa pokúša vytvoriť umelé kosti a vajcové škrupiny.
Kosti tvorí približne rovnaký pomer proteínov a minerálov. Proteíny dodávajú pevnosť a odolnosť voči zlomeninám a minerály dávajú kostiam tuhosť a tvrdosť. Škrupiny sú vďaka päťpercentnému podielu proteínov veľmi odolné na svoju hrúbku.
Oyenová v laboratóriu pripravuje vzorky v izbovej teplote, takže na ich výrobu stačí menšie množstvo energie. Zároveň sa postup dá použiť aj vo väčšom meradle. V ideálnom prípade sa jej podarí vyrobiť materiál, ktorý sa dokáže sám opravovať - podobne ako sa vedia hojiť kosti v ľudskom tele.
"Snažíme sa zmeniť spôsob, akým vyrábame veci. Inžinieri venujú problémom energiu, ale informácie o nich nám dáva aj sama príroda" vysvetľuje v tlačovej správe univerzity.
Prekážkou mesta z kostí je zatiaľ podľa magazínu Engadget kolagén živočíšneho pôvodu, z ktorého nové materiály vyrábajú. Vedci musia zistiť, či ho vedia získať aj z iných zdrojov alebo ho syntetizovať v laboratóriu.
Ďalším problémom môže byť aj konzervatívny stavbársky priemysel. "Všetky súčasné normy sa navrhovali s betónom a oceľou na mysli.Stavať budovy z úplne nových materiálov by znamenalo prehodnotiť celý priemysel," dodáva Oyenová.
