SME

Prvé plody umelej marťanskej pôdy ukážu, ako môže chutiť vesmírne jedlo

V simulovanej zemine Marsu vypestovali desať druhov bežných plodín. Teraz testujú ich bezpečnosť, výživovú hodnotu a chuť.

Aj takto by mohli vyzerať záhradky, ktoré by v budúcnosti produkovali plodiny na Marse.Aj takto by mohli vyzerať záhradky, ktoré by v budúcnosti produkovali plodiny na Marse. (Zdroj: NASA)

BRATISLAVA. V Holandsku tento rok vypestovali špeciálnu zeleninu. Paradajky, hrášok, raž, rukola, žerucha, reďkovka, zelená fazuľka či mrkva vyzerajú veľmi chutne a vzhľadom sa vôbec nelíšia od potravín, ktoré bežne nájdeme v obchodoch.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozdiel je v tom, ako sa pestujú. Desať druhov bežných plodín totiž nevypestovali farmári ale vedci z univerzity vo Wageningene v simulovanej vesmírnej zemine. Nová úroda teraz čaká na svoju prvú ochutnávku.

Vesmírna zelenina

Ak by ľudstvo raz chcelo žiť na Marse, je dôležité vedieť, či by tamojšia zemina dokázala produkovať jedlé a chutné plodiny.

SkryťVypnúť reklamu

Holanďania to už dokázali v roku 2014 a v marci 2016, keď publikovali prvé fotografie hrášku a paradajok. Vypestovali ich v zemine, ktorá sa zložením podobala na zeminu, ktorú našli moduly pri skúmaní vesmíru. Doteraz však tieto plody nikto neochutnal.

„Najprv sa musíme uistiť, že je bezpečné ich jesť, pretože tieto zeminy majú vysoký obsah ťažkých kovov, ktorý sa môže dostať aj do samotných plodín,“ povedal pre portál Gizmodo vedúci výskumu Wieger Wamelink.

Testami zatiaľ prešli paradajky, hrášok, raž a reďkovka. Obsah železa, kadmia, chrómu a olova v nich bol v normálnych hodnotách. Hrášok a paradajky v testoch obstáli dokonca lepšie, ako kontrolné plody z na živiny chudobnej zeminy z okolia rieky Rýn.

Bezpečné a chutné

Na degustačný test pôjdu ako prvé reďkovky. Ak plodiny budú chutiť dobre, nezaručuje to, že sa naozaj budú môcť pestovať aj priamo na Marse.

SkryťVypnúť reklamu

Stavba fariem na červenej planéte je ešte v nedohľadne a zrejme ju budú sprevádzať mnohé technické, finančné a časové problémy.

Vedci budú musieť vyriešiť aj to ako rastliny umelo osvetľovať a zavlažovať. Napriek tomu je holandský výskum veľmi dôležitý, najmä z hľadiska bezpečnosti a výživovej hodnoty takýchto potravín, povedal Wamelink pre Gizmodo.

Prečítajte si tiež: Všetci chcú ísť na Mars. Kto má najväčšie šance? Čítajte 

 

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 2
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


4
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu