SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Prvé plody umelej marťanskej pôdy ukážu, ako môže chutiť vesmírne jedlo

V simulovanej zemine Marsu vypestovali desať druhov bežných plodín. Teraz testujú ich bezpečnosť, výživovú hodnotu a chuť.

Aj takto by mohli vyzerať záhradky, ktoré by v budúcnosti produkovali plodiny na Marse.Aj takto by mohli vyzerať záhradky, ktoré by v budúcnosti produkovali plodiny na Marse. (Zdroj: NASA)

BRATISLAVA. V Holandsku tento rok vypestovali špeciálnu zeleninu. Paradajky, hrášok, raž, rukola, žerucha, reďkovka, zelená fazuľka či mrkva vyzerajú veľmi chutne a vzhľadom sa vôbec nelíšia od potravín, ktoré bežne nájdeme v obchodoch.

Rozdiel je v tom, ako sa pestujú. Desať druhov bežných plodín totiž nevypestovali farmári ale vedci z univerzity vo Wageningene v simulovanej vesmírnej zemine. Nová úroda teraz čaká na svoju prvú ochutnávku.

Vesmírna zelenina

Ak by ľudstvo raz chcelo žiť na Marse, je dôležité vedieť, či by tamojšia zemina dokázala produkovať jedlé a chutné plodiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Holanďania to už dokázali v roku 2014 a v marci 2016, keď publikovali prvé fotografie hrášku a paradajok. Vypestovali ich v zemine, ktorá sa zložením podobala na zeminu, ktorú našli moduly pri skúmaní vesmíru. Doteraz však tieto plody nikto neochutnal.

„Najprv sa musíme uistiť, že je bezpečné ich jesť, pretože tieto zeminy majú vysoký obsah ťažkých kovov, ktorý sa môže dostať aj do samotných plodín,“ povedal pre portál Gizmodo vedúci výskumu Wieger Wamelink.

Testami zatiaľ prešli paradajky, hrášok, raž a reďkovka. Obsah železa, kadmia, chrómu a olova v nich bol v normálnych hodnotách. Hrášok a paradajky v testoch obstáli dokonca lepšie, ako kontrolné plody z na živiny chudobnej zeminy z okolia rieky Rýn.

Bezpečné a chutné

Na degustačný test pôjdu ako prvé reďkovky. Ak plodiny budú chutiť dobre, nezaručuje to, že sa naozaj budú môcť pestovať aj priamo na Marse.

Skryť Vypnúť reklamu

Stavba fariem na červenej planéte je ešte v nedohľadne a zrejme ju budú sprevádzať mnohé technické, finančné a časové problémy.

Vedci budú musieť vyriešiť aj to ako rastliny umelo osvetľovať a zavlažovať. Napriek tomu je holandský výskum veľmi dôležitý, najmä z hľadiska bezpečnosti a výživovej hodnoty takýchto potravín, povedal Wamelink pre Gizmodo.

Prečítajte si tiež: Všetci chcú ísť na Mars. Kto má najväčšie šance? Čítajte 

 

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Mars, Slnečná sústava, Planéty
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Deľba lekárov

Popri akcii Spoločná zodpovednosť sa troška zabúda na paralelne prebiehajúce akcie Búrka a Víchrica.

Premiér Igor Matovič.
Komentár Petra Schutza

Najsilnejšie protipandemické opatrenie je osobný lockdown

Zabudli povedať najdôležitejšiu informáciu.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Týždenný prehľad noviniek z vedy.

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.