l Go Yusa z Laboratórií základného výskumu firmy NTT (Japonsko) s kolegami vyvinul drobučké polovodičové nanozariadenie na analýzy, využívajúce nukleárnu magnetickú rezonanciu.
l Richard Lieu z Alabamskej univerzity (USA) s kolegami spochybnil novou analýzou údajov o kozmickom mikrovlnnom žiarení zo satelitu WMAP prevládajúcu kozmologickú teóriu inflácie, podľa ktorej sa vesmír na začiatku krátko rozpínal supervysokou rýchlosťou.
l Aimin Cao z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA) s kolegami údajmi o tzv. PKJKP seizmických vlnách z vysokocitlivej nemeckej seizmickej siete napokon priamo potvrdil vyše 60-ročný predpoklad geológov, že vnútorné, prevažne železné jadro Zeme je naozaj tuhé.
l Tím Camerona Wobusa z MIT (USA) objavil v nepálskych Himalájach dosiaľ nerozpoznaný šmykový zlom, aktívny 10 miliónov rokov. K jeho vzniku netradične prispela výrazná zmena zrážkovej erózie. Pomáha vysvetliť prudký prechod medzi Malým a Veľkým Himalájom.
l Mark Saunders a Adam Lea z Univerzitného kolégia v Londýne (Veľká Británia) vyvinuli presnejšiu metódu predpovede sezónnych hurikánov, ktoré udrú na pobrežie USA. Spätne zreprodukovali sezóny od roku 1950. Metóda umožňuje odhadnúť intenzitu budúcej sezóny.
l Tímy Christera Nilssona z Umeaskej univerzity (Švédsko) a Jamesa Syvitskia z Coloradskej univerzity (USA) zistili, že priehrady sú už na vyše polovici veľkých riek sveta, čím klesol prítok sedimentov do morí o 20 percent (na satelitnej snímke Asuánska priehrada na Níle).
l Ralph Dean zo Severokarolínskej štátnej univerzity (USA) s kolegami sekvenoval genóm škodcu ryže, huby Magnaporthe grisea. Každoročne zničí množstvo ryže, ktoré by nasýtilo 60 miliónov ľudí. Vedci odhalili rad bielkovín, ktoré hube slúžia ako zbrane proti plodinám.
l Tímy Margaret Buckinghamovej z Pasteurovho ústavu v Paríži a Christopha Marcellea zo Stredomorskej univerzity v Marseille (Francúzsko) odhalili v myších a kuracích kostrových svaloch novú populáciu kmeňových buniek. Môže to pomôcť pri liečbe svalových porúch.
l Paul Eckburg zo Stanfordovej univerzity (USA) s kolegami odhalil v črevách troch zdravých ľudí rad dosiaľ nekultivovaných či nových mikróbov. Líšia sa po dĺžke čreva aj od človeka k človeku. Stovky druhov črevných mikróbov tvoria zhruba polovicu buniek v našom tele.
