Strakoše sivé ľahko spoznáte podľa kontrastného sfarbenia.
Poľsko-slovenská dvojica vedcov preskúmala, aké materiálne zdroje vynakladajú samce vtákov strakošov, aby dosiahli kopuláciu s vlastnou a cudzou partnerkou. Ukázalo sa, že milenkám "pred tým" prinášajú oveľa cennejšie (potravinové) dary.
Nemilosrdní lovci
Strakoše sivé (Lanius excubitor) sú stredne veľké, priemerne 24-centimetrové európske spevavé vtáky. Aj u nás obývajú otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami, alebo skupinkami stromov. Vydávajú príznačné hrubé, kvákavé výkriky. Sám ich spev je však akési pridusené cvrlikanie. Navyše pri ňom napodobňujú hlasy iných vtákov.
Striehnu na korisť na vyvýšených stanoviskách. Býva to hmyz, ale i stavovce - menšie hlodavce, jašterice a malé vtáky. Korisť zabíjajú zobákom, zvyknú ju nabodávať na tŕne a ostré konáriky. Potom si z nej chodia odštipkávať. To isté robievajú aj s potravou v zajatí.
Sezónne manželstvá
Strakoše sivé uzatvárajú párové zväzky na jednu sezónu. Páry bývajú od seba vzdialené 500 až 1000 metrov. Ich lovecké teritórium, ktoré počas sezóny rozmnožovania bránia, máva plochu 20-50 hektárov. Zvyčajne odchovajú jednu skupinu mláďat, no ak o obsah hniezda z určitej príčiny prídu, nahradia ho ďalšou znáškou. Vajíčka vysedí iba samica, mláďatá však kŕmia a všestranne sa o ne starajú obaja rodičia. Samec prináša potravu aj partnerke. Samce pred kopuláciami majú typické prejavy. Pozorovalo sa, že samice si vyberajú partnerov podľa kvality potravinových darov. Časté sú tiež "zálety" samcov k samiciam zo susedných párov.
Čo všetko urobia vtáci pre reprodukciu
Biológovia Piotr Tryjanowski z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani a Martin Hromada z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach sa rozhodli zistiť, čo to kvantitatívne obnáša. Z teórie vyplývalo, že samice by mali pri súhlase s kopuláciou uprednostňovať cennejšie dary. Také dary by tiež mali spôsobiť, že povoľnejšie budú cudzie samice, ktoré zakášaním riskujú problémy s vlastným partnerom. Samce zasa neľutujú úsilie, aby potrebne kvalitné dary získali, lebo s ich pomocou potom môžu znásobiť svoj reprodukčný úspech.
Výskum prebehol počas štyroch sezón (1999-2002) v západnom Poľsku. Týkal sa 22 samcov strakošov sivých, pri ktorých sa pozorovali párové aj mimopárové kopulácie. Priniesol zaujímavé poznatky. Bádatelia o nich napísali v časopise Animal Behaviour.
Tryjanowski s Hromadom potvrdili, že energetický obsah darov - ulovenej potravy - bol pri neúspešných pokusoch o kopulácie s vlastnou partnerkou priemerne zhruba sedemnásobne nižší ako pri úspešných. To isté platilo aj pri pokusoch o kopulácie s cudzími partnerkami. No na ešte takmer štvornásobne vyššej energetickej úrovni. Samce na záletoch preto cudzím partnerkám prinášali iné "potravinové položky", na čo museli vynaložiť v priemere šesťnásobné úsilie. Tie z toho teda čerpali nielen nepriamy genetický (veď samce schopné chytiť kvalitnú korisť sú zaručene zdatné), ale aj priamy vysoký potravinový prínos. Riziko pre vlastný párový vzťah si vlastne nechali zaplatiť. Tryjanowski to pre New Scientist okomentoval poľským príslovím: "Umelé klenoty pre manželku, pravé pre milenku."
Prisudzovať živočíchom antropomorfné znaky je samozrejme vždy rizikové. Opačne je to už zmysluplnejšie.
Strakoš napichol na tŕň uloveného hlodavca. FOTO - R. GARAVAQLIA, MAREK SCZEPANEK
Autor: ZDENĚK URBAN (autor je spolupracovník SME)
