Takáto gigantická pizza môže byť naozaj dôvodom na radosť, pretože obsahuje veľa zdraviu prospešných súčastí. Napriek tomu ľudia, ktorí majú vrodené sklony k tučnote, by sa jej mali radšej vyhýbať (keď zjete štvrtku pizze, je to rovnaké, ako keby ste si dali do kávy trinásť kociek cukru). ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/EPA
Po celý život sme vystavení účinkom zložitej zmesi zlúčenín v potravinách. Spletité biochemické procesy vyťahujú z jedla energiu a ďalšie užitočné zložky, ktoré nám umožňujú rásť a fungovať. Dnes zisťujeme, že naše zdravie ovplyvňuje i veľa zlúčenín, ktoré sa nám v minulosti zdali nevýznamné. Napríklad lykopen obsiahnutý v omáčkach z varených paradajok môže pomáhať pri prevencii rakoviny prostaty.
Ako reaguje telo
Každý samozrejme vie, že potraviny môžu mať na zdravie kladný i záporný účinok. Strava zrejme nikdy nevylieči žiadnu chorobu, jedálny lístok bohatý na ovocie a zeleninu, obilniny a rastlinné oleje však ponúka ochranu pred mnohými typmi rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení a ďalšími chorobami spojovanými sa starnutím. Problém pre vedcov i spotrebiteľov predstavuje skutočnosť, že prínos nie je u každého rovnaký.
Potrebujeme teda pochopiť, ako to, čo jeme, pôsobí na naše telo - alebo konkrétnejšie na naše gény, a ovplyvňuje tak naše zdravie. Touto otázkou sa zaoberá odbor zvaný nutrigenomika. Dlhodobým cieľom nutrigenomiky je definovať s využitím takzvanej "biológie systémov", ako na potraviny reaguje celé telo.
Dospelý človek má asi 50 biliónov buniek. Každá bunka v našom tele s výnimkou zrelých červených krviniek obsahuje kópie našej DNA. Sú pevne zvinuté, takže vytvárajú 46 samostatných uzlíkov zvaných chromozómy. Sú uložené v jadre bunky (nukleu) a tvoria 22 zodpovedajúcich párov, ktoré sú vždy zložené z jedného chromozómu od každého z biologických rodičov, a navyše jeden chromozóm X od matky a jeden chromozóm X alebo Y od otca (kombinácia XX z nás robí ženu a kombinácia XY muža).
Životne dôležité informácie
DNA obsahuje životne dôležité informácie pre rast, obnovu, nahradzovanie a správne fungovanie našich buniek. Skladá sa z dvoch špirál, vytvorených z fosfátu a cukru, na ktorých visia štyri jedinečné chemické zlúčeniny - báza DNA. Existujú približne tri miliardy báz a postupnosť, v akej sa vyskytujú, tvorí náš genetický kód - ľudský genóm.
Vnútri genetického kódu je 30- až 40-tisíc vysoko organizovaných oblastí zvaných gény. Tie predstavujú základnú jednotku dedičnosti, a ak nepochádzate z jednovaječných dvojičiek, potom kombinácia génov zdedená po rodičoch je jedinečná iba pre vás. Gény, ktoré máte, vytvárajú váš genotyp. Výsledný produkt, napríklad farba očí, je vaším fenotypom.
Gény, bielkoviny, prostredie, životný štýl
Genotypizáciu možno využiť na určenie toho, ktoré gény máte, nedokáže však vždy predpovedať váš fenotyp. Dedičnosť niektorých vlastností, vrátane farby očí, je jednoduchá. Väčšina fenotypov je však výsledkom zložitej interakcie mnohých génov, prostredia a životného štýlu. Patrí sem i riziko, že u vás prepuknú niektoré z mnohých vekom podmienených ochorení.
Gény kódujú bielkoviny, robotníkov tela, ktoré nevznikajú priamo z DNA, pretože nehovoria rovnakým jazykom. Kyselina ribonukleová (RNA) sa správa ako tlmočník v procese zvanom transkripcia (čítanie génov). Preklad z RNA vytvára trojrozmerné bielkoviny z kombinácií 22 základných aminokyselín. Sú základné, lebo naše telo ich nevie vytvárať, musí ich získavať zo stravy. Produkované bielkoviny, ich množstvo a vlastnosti súhrnne vytvárajú proteóm a ich aktivita v kombinácii alebo v reakcii na signály zvnútra či zvonku tela utvára náš metabolizmus.
Nutrigenomika ponúka šancu
Zložitosť nutrigenomiky je taká veľká, že už nie je možné, aby nutriční vedci pracovali osamotene. Základnou podmienkou pokroku sú tiež expertízy z mnohých odlišných oblastí: molekulárnej a bunkovej biológie, matematiky a štatistiky, výživy a diétológie, chémie potravín a spoločenských vied.
Preto sa 22 popredných skupín zjednotilo a vytvorilo Európsku nutrigenomickú organizáciu (NuGO). Financuje ju Európska komisia a vôbec prvý raz dáva vedcom z organizácií, ktoré spolu zvyčajne súperia o peniaze a najlepších výskumných pracovníkov, naozajstnú príležitosť pracovať spoločne. Obtiaže vyplývajúce z profesijného žargónu, organizačnej štruktúry a vzdialeností sú viac než vyvážené prínosom integrácie nutrigenomických zariadení a odborných poznatkov, čo zabezpečuje spoločné využitie znalostí v nutričnom výskume.
Zdravie v genetickom zrkadle
Nutrigenomika nie je svätým grálom výživy. Má však svoj význam pre všetkých ľudí s výnimkou ustrašenej, ale zámožnej hŕstky tých, ktorí si budú môcť dovoliť kúpiť nové potravinové produkty hneď, ako sa dostanú na trh. Stanovenie štruktúry DNA a sekvencie ľudského genómu vnieslo revolúciu do biológie a medicíny. Vytvorilo nové špecializácie a prehĺbilo naše chápanie chorôb. Iba zriedkakedy nám však tieto znalosti umožňujú kontrolovať výsledok a dosiahnuť prevenciu namiesto liečby. Ani v 21. storočí nedokážeme opísať zdravie inak než ako absenciu choroby.
Nové technológie dneška umožňujú definovať zdravie prostredníctvom vzorcov génového vyjadrenia, produkcie bielkovín a metabolickej reakcie. Keď nutrigenomiku uplatníme na výživu, umožní nám pochopiť a manipulovať s individuálnou reakciou na existujúce potraviny tak, aby to prospievalo nášmu zdraviu. A to je možno ešte dôležitejšie.
Pre niektorých ľudí to bude znamenať nákladné genetické testovanie a diéty na mieru, pre väčšinu ostatných to bude znamenať realistické rady založené na rukolapných fenotypoch - napríklad na sklone k tučnote alebo na neznášanlivosti či alergickej reakcii na určité druhy jedál. Predovšetkým je však nutrigenomika prísľubom zabezpečenia zdravej nezávislosti, v ktorú každý v neskorších rokoch života dúfa.
Copyright: Project Syndicate
Proti paradajkám na jedálnom lístku nemôžu byť nijaké výhrady. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
Autor: SIAN ASTLEYOVÁ(Autorka pracuje v Inštitúte pre výskum potravín pri Norwichskom výskumnom parku Colney v britskom Norwichi)
