To viete, vtedy vraj bola taká analógová doba. Doba kešu.
Nejakými podobnými vyjadreniami sa miestne náhodné politické fluktuácie pokúsili obhájiť fakt, že ktosi komusi inému zaplatil dvanásť miliónov eur v hotovosti.
Preskočme však na chvíľu fakt, že robiť – ak chceme čo i len chvíľu predstierať dobrý úmysel – v posledných desaťročiach podobnú transakciu inak ako prevodom, je holý a len ťažko uveriteľný nezmysel a pozrime sa radšej, čo nám vlastne o „keši“ hovorí veda.
Presnejšie, čo nám hovorí o našej neschopnosti rozumne sa rozhodovať pri peniazoch a ako to ovplyvňuje keš.
Lebo, ktovie, možno chceli dotyční iba úprimne ušetriť peniaze.
Platiť keš
Je základnou poučkou kognitívnych vied, že ak ide o peniaze, ľudia sa rozhodujú zle.

Nevieme poriadne rátať, veci, ktoré vlastníme, si ceníme viac ako tie, ktoré by sme si chceli kúpiť, zabúdame vypnúť opakujúce sa platby a nelogicky míňame, pretože nevieme správne porovnať sumy zaplatené v hotovosti a trebárs kreditnou kartou.
Presne to je problém.
Výskumy ukazujú, že ľudia sú nielenže ochotnejší zaplatiť za veci, ak platia väčším množstvom menších platieb a nie naraz celú sumu (spomeňme si na splátky a na lízingy). Ochotnejší sú platiť aj mincami než bankovkami.