BRATISLAVA. Slovenskú vedu často trápia podobné problémy ako školstvo čí zdravotníctvo. Čelí nedostatku financií a šikovnejší ľudia odchádzajú do zahraničia.
Od roku 2007 však majú európski vedci možnosť požiadať o grant od Európskej rady pre výskum (ERC). Finančnú podporu až do výšky až 2,5 milióna eur už získali viacerí laureáti Nobelovej ceny, no konkurencia býva taká vysoká, že niektorých aj odmietli.
Slovensko v získavaní takýchto grantov príliš úspešné nie je a pomerne zaostáva za krajinami ako Nemecko či Veľká Británie.
„Všimli sme si koreláciu medzi výdavkami krajín na výskum a úspechom ich vedcov pri grantových súťažiach,“ vysvetľuje pre SME francúzsky matematik a prezident ERC Jean-Piere Bourguignon.
Niekedy stačí nápad
Dáta naznačujú prepojenie medzi kvalitou vedeckých výskumov a úspechom pri získavaní grantov.
Kvalita sa meria ako podiel vedeckých publikácii z danej krajiny medzi jedným percentom najcitovanejších svetových prác. Slovensko sa podľa ERC zlepšuje, no na úroveň jedného percenta sme sa dostali až v minulom roku.
Žiadosti o grant následne schvaľujú odborníci na základe kvality a prepracovanosti jednotlivých návrhov. Prvý slovenský vedec, ktorý získal grant ERC, bol v roku 2012 chemik a víťaz ocenenia Vedec roka za rok 2016 Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV.
„Každá vedecká disciplína funguje inak. Pri niektorých výskumoch je naozaj treba správne nástroje a vybavenie, ale niekedy jednoducho stačí mať dobrý nápad,“ odpovedá Bourguignon na otázku, či sa dá robiť dobrý výskum bez poriadneho financovania.
Jeden skvelý a viac priemerných
Bourguignon si nemyslí, že by sa na školách malo vyučovať podávanie grantov. Študenti by si však mali vyskúšať podať návrh na výskum, pretože potrebný know-how získajú, iba ak to budú robiť pravidelne.
„Mladí vedci by sa mali snažiť klásť otázky a nebáť sa protirečiť či spochybňovať svojich učiteľov,“ odporúča prezident ERC a priznáva, že takéto zvyky nie sú v niektorých krajinách bežné.
Každý vedec by mal mať aj ambíciu publikovať v čo najlepších žurnáloch. Zároveň však upozorňuje, že je dôležité vedieť vyhodnotiť vlastný nápad a prínos výskumu.
„Každý vedec vie, že raz za čas môže mať skvelý nápad, ale medzitým môže mať viacero priemerných,“ zdôrazňuje.
Ľudia potrebujú titulky
Francúzsky matematik nevidí ani problém v prácach, ktoré vyjdú bez recenzného procesu na otvorených úložiskách ako arXiv. Práve pri jeho disciplíne sa často využívajú na zdieľanie informácií a nevylučuje sa tým možnosť poslať prácu do renomovaných žurnálov.
Pri iných vedeckých odboroch však treba pristupovať k interpretáciám opatrne. Ak, napríklad, výskum ukáže koreláciu medzi nadmerným množstvom rádiového žiarenia mobilov a zvýšený počet nádorov na malej vzorke potkanov, neznamená to, že mobily spôsobujú rakovinu.
„Je to súčasť sveta, v ktorom žijeme. Ľudia potrebujú silné titulky,“ hodnotí Bourguignon. Pri takýchto výskumoch sa zväčša jedná o ďalší úlomok poznatkov, z ktorých sa nemusia dať vyvodzovať všeobecné závery.
Cielené pochybenie vo vede je pritom vážna vec, proti ktorej by sa vedecká komunita nemala báť vystúpiť a odsúdiť ju.
„Veda nemôže existovať bez etiky, pretože ľudia by mali časom problém rozoznať etickú vedu od neetickej,“ dodáva na záver Bourguignon.
