Prezident európskych vedcov: Veda bez etiky nemôže existovať

Slovensko zaostáva v získavaní vedeckých grantov aj pre nedostatočné výdavky

Prezident Európskej rady pre výskum Jean-Pierre Bourguignon.(Zdroj: HORIZON MAGAZINE.EU)

BRATISLAVA. Slovenskú vedu často trápia podobné problémy ako školstvo čí zdravotníctvo. Čelí nedostatku financií a šikovnejší ľudia odchádzajú do zahraničia.

Od roku 2007 však majú európski vedci možnosť požiadať o grant od Európskej rady pre výskum (ERC). Finančnú podporu až do výšky až 2,5 milióna eur už získali viacerí laureáti Nobelovej ceny, no konkurencia býva taká vysoká, že niektorých aj odmietli.

Slovensko v získavaní takýchto grantov príliš úspešné nie je a pomerne zaostáva za krajinami ako Nemecko či Veľká Británie. 

„Všimli sme si koreláciu medzi výdavkami krajín na výskum a úspechom ich vedcov pri grantových súťažiach,“ vysvetľuje pre SME francúzsky matematik a prezident ERC Jean-Piere Bourguignon.

Niekedy stačí nápad

Dáta naznačujú prepojenie medzi kvalitou vedeckých výskumov a úspechom pri získavaní grantov. 

Kvalita sa meria ako podiel vedeckých publikácii z danej krajiny medzi jedným percentom najcitovanejších svetových prác. Slovensko sa podľa ERC zlepšuje, no na úroveň jedného percenta sme sa dostali až v minulom roku.

Žiadosti o grant následne schvaľujú odborníci na základe kvality a prepracovanosti jednotlivých návrhov. Prvý slovenský vedec, ktorý získal grant ERC, bol v roku 2012 chemik a víťaz ocenenia Vedec roka za rok 2016 Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV.

„Každá vedecká disciplína funguje inak. Pri niektorých výskumoch je naozaj treba správne nástroje a vybavenie, ale niekedy jednoducho stačí mať dobrý nápad,“ odpovedá Bourguignon na otázku, či sa dá robiť dobrý výskum bez poriadneho financovania.

Jeden skvelý a viac priemerných

Bourguignon si nemyslí, že by sa na školách malo vyučovať podávanie grantov. Študenti by si však mali vyskúšať podať návrh na výskum, pretože potrebný know-how získajú, iba ak to budú robiť pravidelne.

„Mladí vedci by sa mali snažiť klásť otázky a nebáť sa protirečiť či spochybňovať svojich učiteľov,“ odporúča prezident ERC a priznáva, že takéto zvyky nie sú v niektorých krajinách bežné.

Každý vedec by mal mať aj ambíciu publikovať v čo najlepších žurnáloch. Zároveň však upozorňuje, že je dôležité vedieť vyhodnotiť vlastný nápad a prínos výskumu.

„Každý vedec vie, že raz za čas môže mať skvelý nápad, ale medzitým môže mať viacero priemerných,“ zdôrazňuje.

Ľudia potrebujú titulky

Francúzsky matematik nevidí ani problém v prácach, ktoré vyjdú bez recenzného procesu na otvorených úložiskách ako arXiv. Práve pri jeho disciplíne sa často využívajú na zdieľanie informácií a nevylučuje sa tým možnosť poslať prácu do renomovaných žurnálov.

Pri iných vedeckých odboroch však treba pristupovať k interpretáciám opatrne. Ak, napríklad, výskum ukáže koreláciu medzi nadmerným množstvom rádiového žiarenia mobilov a zvýšený počet nádorov na malej vzorke potkanov, neznamená to, že mobily spôsobujú rakovinu.

„Je to súčasť sveta, v ktorom žijeme. Ľudia potrebujú silné titulky,“ hodnotí Bourguignon. Pri takýchto výskumoch sa zväčša jedná o ďalší úlomok poznatkov, z ktorých sa nemusia dať vyvodzovať všeobecné závery.

Cielené pochybenie vo vede je pritom vážna vec, proti ktorej by sa vedecká komunita nemala báť vystúpiť a odsúdiť ju.

„Veda nemôže existovať bez etiky, pretože ľudia by mali časom problém rozoznať etickú vedu od neetickej,“ dodáva na záver Bourguignon.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 356
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 109
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 982
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 573
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 747
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 461
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 197
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 682
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 276
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 658

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade stále pracujú.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop