Zmenili biologický výskum, môžu aj medicínu

Kmeňové bunky z Japonska majú desať rokov. Vedci vtedy ukázali, ako takéto bunky získať z dospelých kožných buniek.

Bunky v našom mozgu sú zložitou spleťou. (Zdroj: FOTOLIA)

J e ich viac druhov. Najznámejšie kmeňové bunky sú embryonálne, z ktorých sa rodí nový život. Použitie týchto buniek v lekárstve – napriek veľkým možnostiam pri obnove rôznych častí ľudského tela – sa preto stalo predmetom ostrých etických sporov.

Pred desiatimi rokmi, v júni 2006, však japonský biológ Šinja Jamanaka oznámil, že kmeňové bunky vytvoril z dospelých kožných buniek. Nazval ich indukované pluripotentné kmeňové bunky (iPS). Svojím predpokladaným účinkom by sa mohli embryonálnym vyrovnať, čím by odpadol etický problém v rozvíjaní regeneratívnej medicíny.

V roku 2012 objav ocenili Nobelovou cenou. Spolu s Britom Johnom Gurdonom, ktorý ako prvý dokázal, že dospelá bunka je schopná vrátiť sa na začiatok svojho vývoja.

S prelomovými prácami v klonovaní a pri prenose somatického jadra bunky začal už v 60. rokoch uplynulého storočia.

Na začiatku boli kolónie

Miesto deja: Kjótska univerzita. Hlavní účinkujúci: profesor univerzitného Inštitútu nových metód lekárskych vied Šinja Jamanaka a jeho „postdok“ Kazutoši Takahaši.

Áno, v porovnaní s embryonálnymi môžu v iPS nastať niektoré zmeny.

Rudolf Jaenisch

Prišiel učiteľovi ohlásiť, že na miskách v laboratóriu objavil zhluky buniek. „Máme kolónie,“ povedal.

Aby si Jamanaka kolónie pozrel, musel k mikroskopu. Po ceste svojmu študentovi neveril, stále si myslel, že to musí byť omyl. Nechcel uveriť ani vtedy, keď mal rozrastajúcu sa populáciu buniek priamo pred očami.

Pred dvoma týždňami totiž Takahaši odobral dospelým myšiam kožné bunky a infikoval ich vírusom, aby do nich vniesol elixír mladosti zložený z 24 génov. Bunky sa však vrátili späť v čase, ako keby si uvedomili, že kedysi dokázali viac než len slúžiť ako ochranka povrchu tela.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.

KULTÚRA

Podivné príbehy a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.

Neprehliadnite tiež

Pozerať, ale nedotýkať sa. Pľuzgiernik lekársky je náš najjedovatejší chrobák

O prvé miesto v nelichotivom rebríčku sa delí so svojimi príbuznými – májkami, ktorých telo tiež obsahuje jedovatý kantaridín.

Kolíska ľudstva nie je v Afrike ale na Balkáne, naznačuje starodávny zub

Ak by sa potvrdili výsledky nemeckých vedcov, znamenalo by to, že ľudia sa od opíc vývojovo oddelili v Európe.

Zástera z ľudských kostí či Everest zo vzduchu. Briti ukázali prvé zábery tibetskej kultúry

Niektoré zábery boli sto rokov ukryté pred verejnosťou. Najväčšia zbierka sa teraz dostáva na internet.

Drobné prepeličky môžu pomáhať v boji proti rakovine

Vedecký výskum na zvieratách vždy bol a aj bude otázkou rôznych názorov. Výskum na vtáčích vajciach a embryách však prináša nové rozmery.