S príchodom letných horúčav sa každý rok šíria dva typy správ: médiá pripomínajú dôležitosť pravidelného pitného režimu a na sociálnych sieťach ľudia protestujú proti spoteným spolucestujúcim v mestskej hromadnej doprave.
Mnohí im vyčítajú zanedbávanie osobnej hygieny, vyzývajú ich na používanie dezodorantov a antiperspirantov v snahe znížiť nepríjemné pachy zo zvýšenej aktivity potných žliaz.
Aj keď dezodoranty bojujú proti potu inak ako antiperspiranty, dejisko je vždy rovnaké – dažďové pralesy ľudskej kože.
Pot nesmrdí
Pot v skutočnosti slúži na ochladenia tela a, podobne ako moč, nemá sám osebe žiaden špecifický zápach. Získava ho až pri dotyku s kožou.
Vylučujú ho totiž dva typy žliaz, ktoré sa zvyčajne začnú vyvíjať počas puberty. Ekrinné žľazy vylučujú iba vodu a elektrolyty a nijako neprispievajú k telesným zápachom.
Pot z apokrinných žliaz však obsahuje aj tuky a proteíny, ktoré lákajú kolónie baktérií na ľudskej koži. Tie z nich získavajú živiny a zápach potu je v skutočnosti vedľajším produktom metabolizmu mikroorganizmov.
Mikróbom sa najlepšie darí vo vlhkom prostredí s nízkym pH.
Preto práve pod pazuchami pozorovali vedci najväčšiu rozmanitosť baktérií a prirovnali ich podľa National Geographic k tropickému dažďovému pralesu ľudského tela.
Dezodoranty a antiperspiranty
K rannej rutine miliónov ľudí po celom svete patrí striekanie dezodorantu práve na tieto partie. Nezabraňujú síce poteniu, ale vplývajú na baktérie, ktoré spôsobujú jeho nepríjemnú arómu.
