BRATISLAVA. Môžete mať rodinu, strechu nad hlavou, zaujímavú prácu, dobrý plat a mnoho priateľov, no aj tak nemusíte byť šťastní. Na svete totiž stále existujú ľudia, ktorí sa majú horšie alebo lepšie ako vy.
A nerovnosť medzi ľuďmi môže znižovať celkový pocit šťastia, naznačuje to nová rovnica šťastia, ktorú uverejnili v žurnále Nature Communications.
Nová premenná
Prvýkrát sa vedci z University College London pokúsili vypočítať šťastie v roku 2014. Vtedy hovorili, že šťastie ovplyvňujú najmä očakávania – ak sa veci diali lepšie, ako ľudia očakávali, boli omnoho šťastnejší. Do rovnice teraz pridali nové premenné.
„Naša rovnica dokáže presne predpovedať, ako šťastní budú ľudia nielen na základe toho, čo sa deje v ich živote, ale aj na základe toho, čo sa stane s ľuďmi okolo nich," hovorí v tlačovej správe k štúdii jeden z autorov Robb Rutledge.
Šťastie skúmali u 47 dobrovoľníkov v sérii úloh. V prvej hrali hazardné hry. Ak niekto v tejto hre vyhral, bol šťastnejší, ak aj jeho partner vyhral rovnakú čiastku.
Ak však partner vyhral menej alebo viac, šťastie prvého dobrovoľníka klesalo. Výsledky majú podľa vedcov spojitosť so závisťou a pocitom viny.
Nová rovnica ukazuje, že pocit šťastia ovplyvňuje aj to, čo sa deje v životoch druhých ľudí. (zdroj: Robb Rutledge, UCL)Vina a závisť
V ďalšej úlohe dostali dobrovoľníci malú čiastku peňazí. Mali sa anonymne rozhodnúť, koľko z nich dajú osobe, ktorú práve stretli.
Ľudia, ktorých šťastie bolo ovplyvnené tým, že majú viac ako iní, rozdali v priemere tridsať percent z peňazí. Ak na ich pocit šťastia vplývalo viac to, či majú menej ako iní, rozdali v priemere len desať percent.
„Ľudia, ktorí rozdali polovicu svojich peňazí, nevykazovali pri iných úlohách závisť, avšak mali veľký pocit viny. Naproti tomu tí, ktorí si nechali všetky peniaze pre seba, nemali pri iných úlohách pocit viny, ukazovali sa však u nich známky závisti,“ hovorí v tlačovej správe druhý autor štúdie Archy de Berker.
Rovnica ponúka vysvetlenie toho, prečo sú niektorí ľudia k druhým štedrejší než iní. Záleží to najmä od toho, ako utrpenie druhých vplýva na ich vlastný život.
Výpočet má tiež pomôcť pri meraní empatie a skúmaní niektorých sociálnych porúch, ako napríklad hraničná porucha osobnosti, ale aj ľahostajnosti k utrpeniu druhých.
DOI: 10.1038/ncomms11825
