BRATISLAVA. Každý autista vníma svet individuálne. Spája ich však rôzna miera úzkosti, ktorú pociťujú pri interakcii s okolitým prostredím. Môže sa prejovavať komunikačnými problémami alebo opakovaným správaním.
Keďže je autizmus porucha nervového systému, väčšinou sa výskum sústredí na jeho centrálu - mozog. Mnohí autisti sú však extrémne citliví na dotyk.
Výskum zverejnený v žurnále Cell sa preto zameral na kožné receptory, kde hmatový vnem vzniká. Tímu z Harvardovej univerzity sa pri ňom podarilo nájsť prepojenie medzi chybným vývojom hmatu a autizmom.
Lokálna úprava génov
Zamerali sa na jeden z génov, o ktorých vieme, že s autizmom súvisia. Mecp2 má na starosti proteín, ktorý pomáha vytvárať spojenia medzi nervovými bunkami.
Laboratórne myši upravili tak, aby poškodené mutácie génu pôsobili iba v kožných bunkách, ktoré reagujú na jemné dotyky. Zistili, že na podnety ako závan vzduchu reagujú oveľa vystrašenejšie a majú tiež problém rozlišovať medzi drsným a hladkým povrchom.
Zároveň vykazovali podobné spoločenské správanie ako autisti. Mali menšiu chuť socializovať sa a preskúmavať okolie - príznaky, ktoré sa dajú pripísať zvýšenej úzkosti. Neplatilo to však pre zvieratá, ktorým vložili mutáciu až v dospelosti.
Z výskumu tak podľa časopisu Science vyplýva, že hmat je dôležitou súčasťou vývoja. Ak si v mladosti myš spojila určité formy dotyku s nepríjemnými pocitmi, vyhýba sa im aj v dospelosti.
Opraviť zmysel
Aj keď to, čo funguje u myší, nemusí fungovať pri ľuďoch, vedci sa snažia nájsť genetické aj farmaceutické spôsoby, ktoré by mohli zmyslové poškodenie opraviť.
“Dotyky sú dôležité pri sprostredkovávaní interakcií s prostredím a pohybovaním sa v ňom. Nezvyčajný hmatový zmysel je iba jedna súčasť autizmu," vysvetľuje pre web Science Daily spoluautorka výskumu Lauren Oreficeová.
"Netvrdíme, že vysvetľuje všetky ľudské príznaky, ale jeho poruchy môžu pomôcť vysvetliť niektoré správanie pacientov,”
DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.cell.2016.05.033