SME
Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Egyptológ Bárta: Otroci stavali pyramídy? To je nezmysel

Najvýznamnejší faraóni nevynikali iba jednou vlastnosťou, dokázali premeniť celú spoločnosť, tvrdí český egyptológ Miroslav Bárta.

Český egyptológ Miroslav Bárta.Český egyptológ Miroslav Bárta. (Zdroj: Foto SME - Gabriel Kuchta)

Sú dnešní Egypťania potomkami starovekých faraónov?

„Platí to do určitej miery. Severná časť Egypta bola viac pod vplyvom arabskej migrácie, takže ľudia tam majú viac arabskej DNA. Čím idete viac na juh, tým viac môžete pozorovať, že ľudia vyzerajú podobne ako vyobrazenia starých Egypťanov.

Čiže je jasné, že tá krv tam čiastočne zostala. Ešte viac na juh vidno veľký podiel afrických populácií, takže Egypt je taký taviaci kotol rôznych antropologických a genetických vplyvov."

Egyptská civilizácia trvala niekoľko tisíc rokov, dlhšie ako naša, a zanikla skôr ako naša západná vôbec vznikla. Dodnes sa o nej hovorí a našla si aj miesto v popkultúre. Čím je taká výnimočná?

SkryťVypnúť reklamu

„Vysvetlením môže byť takzvaná egyptománia. Od čias Napoleonovho objavenia Egypta pre západný svet nás neprestalo fascinovať, že táto civilizácia je v mnohom iná, ako by sme očakávali – napríklad kult zvierat a stavanie pyramíd.

Fascináciu potom posilnilo rozlúštenie hieroglyfov. Zrazu sme tie obrázky vedeli čítať a otvoril sa nám úplne iný svet s množstvom príbehov a veľkých ľudských osudov.“

A potom prišiel Tutanchamón?

„Objav jeho nevykradnutej hrobky na začiatku 20. storočia opäť posilnil už celosvetový záujem o civilizáciu na brehoch Nílu. Bol to jeden z prvých priamych prenosov odkrývania archeologickej pamiatky. Obrovská vlna záujmu trvá dodnes a egyptológovia sa snažia ukázať, že táto civilizácia môže byť obrovským zdrojom poznania iných civilizácii.“

SkryťVypnúť reklamu

Dosiahla by rovnakú úroveň, ak by nebola v okolí Nílu? 

„Prostredníctvom každoročných záplav mohli Egypťania získať významné energetické zdroje bez vynaloženia príliš veľkého úsilia. Egypt bol aj geograficky oddelený od Blízkeho východu a Afriky. Nebolo pre nich zložité zachovať si svoju identitu, pretože Egypt sa náročne dobýjal.“

Chceli preto aj pri stavbe hrobiek preniesť luxusný život do toho posmrtného?

„Nevyhnutne nie. Hrobky, ktoré prežili a ktoré vidíme, sú iba špičkou ľadovca. Milióny Egypťanov si za tie tisícročia nemohli takéto hrobky dovoliť. Bolo to exkluzívne právo vtedajšej elity. Odhaduje sa, že za jednu ľudskú generáciu (približne 20 až 25 rokov) ich vzniklo asi desať, takže si ju mohol dovoliť jeden z desaťtisíc ľudí.

Ľudia si zvyknú myslieť, že hrobky a pyramídy stavali otroci. Naozaj?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu