MOUNTAIN VIEW, BRATISLAVA. Problémy sa snažia riešiť po svojom. Umelá inteligencia sa totiž neriadi presnými algoritmami, ale buduje svoju sieť poznatkov. Dokáže vďaka nej riešiť zložité veci jednoduchým spôsobom i vtedy, ak postup nie je možné vopred určiť.
Čo sa však stane, ak sa umelá inteligencia vzoprie človeku?
Kým mnohí iba upozorňujú na riziká, Google v spolupráci s Oxfordskou univerzitou pracuje na vývoji nástrojov a technológií, ktoré zasiahnu.
Oklamal hru
Hoci je vývoj systémov umelej inteligencie iba v plienkach, drobné poznatky z minulosti ukazujú, že expertné systémy už teraz nachádzajú nepredvídané riešenia.
Automat, ktorý sa mal naučiť neprehrať v hre Tetris, podľa BBC zistil, že riešením nie je iba správne ukladať padajúce dieliky stavebnice na najlepšie miesto.
Stačí naveky pozastaviť hru a prehra sa nedostaví. Je to spôsob, ktorý problém rieši, hoci nie takým spôsobom, ako by chcel človek.
Vývojársky tím Google preto pracuje na vývoji mechanizmov, ktoré majú byť akosi sebakontrolou. Zakročí v prípade, ak si umelá inteligencia vybuduje zo svojich znalostí postup, ktorý nepripadá do úvahy.
Má to byť obdoba ľudského svedomia či rešpektu pred autoritou.
"Je dôležité začať pracovať na bezpečnosti umelej inteligencie skôr, ako sa objavia problémy," vysvetľuje Laurent Orseau z DeepMind divízie firmy Google.
"Bezpečnosť umelej inteligencie má zaistiť, že učiace sa algoritmy pracujú presne takým spôsobom, akým chceme, aby pracovali."
Predchádzať problémom
Problém kontroly nad umelými inteligenciami pritom nepatrí len do oblasti vojenstva. Využitie by mohla nájsť aj pri úplne jednoduchých projektoch: príkladom môžu byť chatboty, ktoré musia vydržať nápor zlomyselných myšlienok a trolov v diskusiách.
Ak naučíte papagája hrešiť, niekoho to pobaví, niekoho to znechutí. Ak však chatbot záchrannej linky naučíte, aby ľuďom v núdzi kázal obesiť sa, môže to spôsobiť stratu životov.
Umelá inteligencia by totiž mohla zistiť, že koniec života znamená i koniec utrpenia.
